Sparaxis pochádza z podnebia, v ktorom hľuzy nie sú vystavené dlhým obdobiam silného mrazu. V slovenských záhradách preto nie je bezpečné ponechávať ho cez zimu v pôde bez ochrany. Najspoľahlivejšou metódou je jesenné vybratie, dôkladné vysušenie a skladovanie v chladnom bezmrazovom priestore. Správne zazimované hľuzy si zachovajú pevnosť, neplesnivejú a na jar opäť rýchlo vyklíčia.
Určenie správneho času na vybratie hľúz
Po odkvitnutí sa listy nechávajú prirodzene žltnúť a zasychať. Počas tohto obdobia sa živiny presúvajú z nadzemných častí späť do hľúz. Predčasné odstránenie zelených listov vedie k slabšiemu sadivu a horšiemu kvitnutiu. Zálievka sa obmedzuje postupne podľa stavu rastliny a počasia.
Hľuzy sa vyberajú po zatiahnutí listov, ale ešte pred príchodom výraznejších mrazov. V mnohých oblastiach pripadá vhodný termín na september alebo október. Presný čas závisí od nadmorskej výšky, jesenných dažďov a predpovede počasia. Pri dlhom daždivom období je lepšie vybrať hľuzy skôr, než zostanú v studenej mokrej pôde.
Na vyberanie sa používa rycí vidlicový nástroj alebo úzka lopatka. Pôda sa nadvihuje v dostatočnej vzdialenosti od trsu, aby sa hľuzy neprepichli. Poškodenie reznou hranou môže otvoriť vstupnú bránu pre hnilobu. Hľuzy sa z pôdy uvoľňujú rukou bez prudkého odtrhávania koreňov.
Rastliny pestované v nádobách možno zazimovať jednoduchšie. Po zatiahnutí sa nádoba presunie na suché miesto a substrát sa nechá preschnúť. Hľuzy možno ponechať v črepníku alebo ich vybrať a uložiť samostatne. Ponechanie v substráte je vhodné iba vtedy, keď nádoba zostane suchá, vzdušná a úplne chránená pred mrazom.
Ďalšie články na túto tému
Čistenie, sušenie a triedenie sadiva
Po vybratí sa z hľúz jemne odstráni voľná zemina. Nemajú sa umývať pod vodou, pretože mokrý povrch schne pomalšie a zvyšuje riziko infekcie. Zvyšky listov sa skrátia až po ich úplnom zaschnutí. Jemné korienky možno ponechať, kým prirodzene nepreschnú.
Hľuzy sa rozložia v jednej vrstve na suchom a tienistom mieste. Priestor musí byť dobre vetraný, no chránený pred dažďom a prudkým slnkom. Priame slnečné žiarenie môže sadivo prehriať a nadmerne vysušiť. Proces sušenia trvá niekoľko dní podľa vlhkosti a teploty vzduchu.
Po vysušení sa vykoná podrobná kontrola. Pevné a zdravé hľuzy sa oddelia od mäkkých, plesnivých alebo mechanicky poškodených kusov. Podozrivé sadivo sa neskladuje spolu so zdravým, pretože infekcia by sa mohla rozšíriť. Veľmi malé dcérske hľuzy sa môžu uložiť samostatne a na jar dopestovať.
Suché zvyšky starých hľúz a uvoľnené obalové šupiny sa odstránia iba vtedy, keď idú ľahko oddeliť. Zdravé pevné vrstvy sa násilne neodlupujú. Pri delených kusoch sa rezné plochy nechajú pred uložením úplne zatiahnuť. Cieľom je skladovať čisté, suché a neporušené sadivo.
Podmienky bezpečného zimného skladovania
Hľuzy sa skladujú v suchom, tmavšom a dobre vetranom priestore bez mrazu. Vhodná je teplota približne päť až desať stupňov, ak zostáva stabilná. Príliš teplé skladovanie môže viesť k predčasnému klíčeniu a strate zásob. Teplota pod bodom mrazu poškodzuje bunky a hľuzy po rozmrazení mäknú.
Na uloženie sú vhodné papierové vrecká, kartónové škatule alebo perforované debničky. Plastové uzavreté obaly sa neodporúčajú, pretože zadržiavajú vlhkosť a obmedzujú vetranie. Hľuzy možno presypať suchou rašelinou, pilinami, vermikulitom alebo papierovou drvinou. Materiál má tlmiť výkyvy vlhkosti, nie zostať mokrý.
Sadivo sa počas zimy aspoň raz mesačne kontroluje. Mäknúce alebo plesnivé kusy sa okamžite odstránia. Ak sú hľuzy výrazne scvrknuté, skladovací priestor môže byť príliš teplý alebo suchý. Vlhkosť sa však nezvyšuje priamym postrekovaním hľúz, ale skôr úpravou podmienok v miestnosti.
Skladovací priestor musí byť chránený aj pred hlodavcami. Papierové a kartónové obaly pre ne nepredstavujú spoľahlivú prekážku. V rizikovom prostredí sú vhodnejšie vetrané pevné nádoby alebo uzatvárateľná skriňa s cirkuláciou vzduchu. Hľuzy sa nemajú skladovať vedľa ovocia, ktoré uvoľňuje plyny urýchľujúce starnutie rastlinných pletív.
Jarná kontrola a prebudenie hľúz
Na konci zimy sa hľuzy opäť dôkladne prezrú. Zdravé kusy zostávajú pevné a môžu mať viditeľné drobné rastové očká. Úplne vyschnuté, duté alebo zapáchajúce hľuzy sa vyradia. Mierne scvrknutie povrchu nemusí znamenať stratu životaschopnosti.
Pred výsadbou sa sadivo premiestni na niekoľko dní do mierne teplejšieho priestoru. Prudký prechod zo studeného skladu do vysokej teploty nie je vhodný. Postupné oteplenie obmedzuje kondenzáciu vody na povrchu hľúz. Zároveň umožní včas odhaliť kusy, ktoré po zohriatí začnú mäknúť.
Skoršie kvitnutie možno dosiahnuť predpestovaním v nádobách. Hľuzy sa vysadia do mierne vlhkého priepustného substrátu a umiestnia na svetlé chladnejšie miesto. Zálievka zostáva úsporná, kým sa neobjavia aktívne výhonky. Po oteplení sa rastliny otužia a premiestnia von.
Priame vysádzanie do záhona sa vykonáva až po ústupe výraznejších mrazov. Pôda má byť spracovateľná, mierne teplá a bez stojacej vody. Hľuzy sa neponáhľajú do chladného substrátu iba preto, že začali v sklade klíčiť. Pri vhodnom zazimovaní a opatrnom jarnom štarte si sparaxis zachová vitalitu počas viacerých sezón.
