Správne vysadený sparaxis vytvára pevné listové trsy a množstvo nápadných kvetov, ktoré vyniknú najmä v skupinovej výsadbe. O výsledku rozhoduje kvalita hľúz, vhodný termín, hĺbka výsadby a priepustnosť pôdy. Rozmnožovanie nie je zložité, pretože rastlina prirodzene vytvára dcérske hľuzy. Pestovanie zo semien je možné tiež, vyžaduje však viac času, trpezlivosti a starostlivejšie podmienky.

Vhodný termín a príprava sadiva

Hľuzy sa vysádzajú na jar po odznení silnejších mrazov, keď sa pôda postupne ohrieva. V teplejších oblastiach Slovenska môže byť vhodný koniec apríla, vo vyšších polohách skôr prvá polovica mája. Rozhodujúcejšia než kalendár je aktuálna teplota a vlhkosť pôdy. Studená, lepkavá zemina signalizuje, že je lepšie s výsadbou ešte počkať.

Pred výsadbou sa každá hľuza dôkladne prezrie. Zdravé sadivo je pevné, suché na povrchu a bez nepríjemného zápachu. Mäkké, plesnivé alebo výrazne poškodené kusy sa nepoužívajú, pretože môžu infikovať okolitú pôdu. Menšie povrchové šupiny alebo zaschnuté zvyšky koreňov zvyčajne nepredstavujú problém.

Veľké a dobre vyvinuté hľuzy majú viac zásobných látok a spravidla kvitnú spoľahlivejšie. Veľmi drobné dcérske hľuzy môžu počas prvej sezóny vytvoriť iba listy. Aj takéto kusy však možno dopestovať na svetlom mieste s primeranou výživou. Pri triedení je praktické oddeliť ich od kvitnúcich hľúz a vysadiť do samostatnej skupiny.

Ak sú hľuzy po skladovaní príliš suché, nemajú sa dlhodobo namáčať vo vode. Nadmerné namočenie môže podporiť prenikanie patogénov cez drobné poškodenia. Vhodnejšie je vysadiť ich do mierne vlhkého substrátu a zálievku zvyšovať postupne. Preventívne ošetrenie sa používa len vtedy, keď sa v minulosti opakovane objavovala hniloba.

Ďalšie články na túto tému

Výsadba do záhona

Záhon sa pred výsadbou prekyprí a zbaví koreňov vytrvalých burín. Do pôdy možno zapracovať vyzretý kompost, ktorý zlepší štruktúru a dodá mierne množstvo živín. V ťažkej zemine sa pridáva piesok, perlit alebo jemný štrk. Cieľom je vytvoriť prostredie, v ktorom voda vsiakne, ale nezostane pri hľuzách.

Hľuzy sa spravidla ukladajú do hĺbky približne päť až osem centimetrov. V ľahšej pôde môžu byť o niečo hlbšie, zatiaľ čo v ťažšej zemine sa vysádzajú plytšie. Špička alebo už viditeľný klíček smeruje nahor. Ak orientáciu nemožno spoľahlivo určiť, hľuza sa môže položiť mierne nabok a výhonok si cestu k povrchu nájde.

Rozstup medzi jednotlivými kusmi býva približne päť až desať centimetrov podľa požadovaného efektu. Hustejšia výsadba vytvára výrazný farebný koberec, no vyžaduje lepšie vetranie a vyrovnanú výživu. Riedke rozmiestnenie pôsobí prirodzenejšie a poskytuje viac priestoru na tvorbu dcérskych hľúz. Najkrajšie vyzerajú nepravidelné skupiny s viacerými kusmi rovnakej alebo harmonicky kombinovanej farby.

Po zahrnutí zeminou sa miesto jemne pritlačí a primerane zaleje. Pôda sa nemá udusiť silným utláčaním, pretože korene potrebujú vzduch. Pri daždivom počasí môže byť prvá zálievka iba mierna alebo sa úplne vynechá. Miesto výsadby je užitočné označiť, aby sa pri jarnom okopávaní hľuzy nepoškodili.

Predpestovanie a výsadba v nádobách

Predpestovanie umožňuje urýchliť začiatok vegetácie a získať skoršie kvety. Hľuzy sa vysadia niekoľko týždňov pred plánovaným premiestnením von do nádob s priepustným substrátom. Nádoby sa umiestnia na svetlé miesto s teplotou približne desať až pätnásť stupňov. Príliš vysoké teploty pri nedostatku svetla spôsobujú vytiahnuté a slabé listy.

Po výsadbe sa substrát zvlhčí iba natoľko, aby nebol úplne suchý. Kým sa neobjavia korene a prvé výhonky, spotreba vody je nízka. Premokrenie v tejto fáze je častou príčinou zlyhania predpestovania. Po vyrastení listov sa zálievka postupne zvyšuje podľa rýchlosti presychania.

Rastliny sa pred prenesením na terasu alebo do záhona musia otužovať. Počas niekoľkých dní sa vynášajú von najprv na krátky čas a chránia sa pred prudkým slnkom aj vetrom. Dĺžka pobytu sa postupne predlžuje a rastliny sa zvykajú na prirodzené teplotné rozdiely. Náhle premiestnenie z teplej miestnosti môže spôsobiť poškodenie listov a zastavenie rastu.

Pri pestovaní v nádobách sa hľuzy môžu vysádzať o niečo hustejšie než v záhone. Medzi povrchom substrátu a horným okrajom nádoby treba ponechať priestor na pohodlné zalievanie. Črepník musí byť stabilný, pretože rozkvitnuté stonky zvyšujú odpor voči vetru. Počas silných dažďov je vhodné premiestniť nádobu pod presah strechy, aby sa substrát neprelieval.

Rozmnožovanie dcérskymi hľuzami a semenami

Najjednoduchšou metódou rozmnožovania je oddeľovanie dcérskych hľúz. Tie sa tvoria počas vegetácie okolo pôvodnej materskej hľuzy a vyberajú sa pri jesennom čistení. Oddelenie sa vykonáva rukou alebo čistým nožom bez zbytočného poškodenia pletív. Čerstvé rany sa nechajú pred uskladnením krátko zaschnúť na vzdušnom mieste.

Väčšie dcérske hľuzy môžu kvitnúť už v nasledujúcej sezóne. Menšie kusy potrebujú zvyčajne jeden alebo viac rokov na dosiahnutie kvitnúcej veľkosti. Počas dopestovania sa vysádzajú do ľahkej pôdy a pravidelne, ale mierne prihnojujú. Ich listy sa nesmú predčasne odstrániť, pretože práve pomocou nich si vytvárajú zásoby.

Rozmnožovanie semenami je pomalšie a výsledné rastliny nemusia presne zachovať vlastnosti rodičovských kultivarov. Semená sa vysievajú do jemného, sterilného a priepustného substrátu. Výsev sa udržiava rovnomerne vlhký pri miernej teplote a dostatku rozptýleného svetla. Mladé semenáče sú citlivé na premokrenie, zahustenie a hubové padanie klíčnych rastlín.

Semenáče sa po zosilnení opatrne prepichujú alebo presádzajú do samostatných nádob. Počas prvého obdobia vytvárajú najmä drobné zásobné orgány a kvitnutie nemožno očakávať okamžite. Rastliny sa pestujú bez výrazného stresu a každý rok sa im umožní prirodzene zatiahnuť. Generatívne rozmnožovanie je vhodné najmä pre trpezlivých pestovateľov, ktorí chcú získať väčší počet rastlín alebo nové farebné kombinácie.