Pľúcnik červený je mrazuvzdorná trvalka, ktorá pri pestovaní vo voľnej pôde obyčajne nevyžaduje zložitú zimnú ochranu. Väčšie nebezpečenstvo než samotný mráz predstavuje dlhodobé zamokrenie, striedanie teplôt a vysychanie plytkých koreňov v odkrytej pôde. Primeraná vrstva organického materiálu stabilizuje teplotu a zároveň napodobňuje prirodzenú lesnú prikrývku. Osobitnú pozornosť potrebujú najmä čerstvo vysadené rastliny, mladé delené trsy a exempláre pestované v nádobách.

Jesenná príprava rastliny na zimu

Koncom leta a na jeseň treba postupne obmedziť hnojenie. Vysoké dávky dusíka podporujú tvorbu mäkkých listov, ktoré nestihnú pred mrazom dostatočne vyzrieť. Posledné prihnojenie má byť mierne a založené skôr na komposte než na rýchlo rozpustných prípravkoch. Dobre vyzretý porast vstupuje do zimy odolnejší.

Zálievka sa na jeseň prispôsobuje zrážkam a teplote. Rastlina nemá zostať úplne vysušená, ale pôda nesmie byť rozbahnená. Pred príchodom mrazov je vhodná mierna zálievka iba vtedy, keď bola jeseň neobvykle suchá. Premočená studená zemina vytvára podmienky na poškodenie a hnilobu koreňov.

Zdravé listy netreba odstrániť príliš skoro. Kým zostávajú zelené, pokračujú vo fotosyntéze a posilňujú podzemné časti rastliny. Odstrihnúť možno listy napadnuté chorobami, výrazne poškodené alebo rozkladajúce sa. Čisté listy, ktoré prirodzene odumrú, možno ponechať ako súčasť ľahkej zimnej ochrany.

Okolie trsu sa pred zimou skontroluje a zbaví agresívnych burín. Trváce buriny by počas jari rýchlo využili priestor a živiny skôr než pľúcnik. Pôdu netreba hlboko okopávať, pretože by sa mohli poškodiť plytké korene. Stačí jemné ručné vyčistenie a doplnenie povrchovej organickej vrstvy.

Mulčovanie a ochrana koreňov

Najvhodnejším zimným mulčom je suché lístie, listovka alebo jemne rozložený kompost. Materiál sa rozprestrie v niekoľkocentimetrovej vrstve okolo rastliny. Nemá vytvoriť ťažký, nepriedušný pokryv tesne nad stredom trsu. Cieľom je stabilizovať teplotu pôdy, nie úplne uzavrieť rastlinu.

Lístie z okolitých stromov možno využiť priamo na záhone, ak nepochádza z chorých rastlín. Veľké a zle rozložiteľné listy je vhodné podrviť, aby sa nezlepili do nepriepustnej vrstvy. Jemnejší materiál lepšie prepúšťa vzduch a postupne sa mení na humus. Počas veterného počasia ho možno zaistiť riedkymi vetvičkami.

Hrubá vrstva čerstvej kôry nie je ideálnou ochranou priamo nad rastlinou. Môže dlhodobo zadržiavať vodu, brániť jarnému rastu a vytvárať úkryt pre slimáky. Ak sa kôra používa, má zostať v primeranej vzdialenosti od srdiečka trsu. Vhodnejšia je jemná a čiastočne rozložená organická hmota.

Mulč je obzvlášť dôležitý pri jesennej výsadbe a delení. Novo vytvorené korene ešte neprenikli hlbšie do pôdy a sú citlivejšie na opakované zamŕzanie a rozmŕzanie. Ochranná vrstva obmedzuje pohyb pôdy, ktorý môže mladé rastliny vytlačiť nad povrch. Na jar treba skontrolovať, či koreňový krčok nezostal odkrytý.

Zimné riziká vo voľnej pôde

Dlhodobé zamokrenie je jednou z najčastejších príčin zimného úhynu. Voda vyplní pôdne póry, vytlačí kyslík a oslabí korene v čase, keď je ich aktivita nízka. Pri opakovanom zamŕzaní môže navyše poškodiť jemné koreňové pletivá. Problematické miesta treba odvodniť ešte pred výsadbou alebo rastlinu presunúť.

Holomrazy bez snehovej prikrývky môžu vysušovať a poškodzovať plytko uložené korene. Riziko je vyššie na otvorených miestach vystavených vetru. Ľahký organický mulč poskytuje dostatočnú ochranu vo väčšine záhradných podmienok. Nepriedušné plastové fólie sa nepoužívajú, pretože zadržiavajú kondenzovanú vodu.

Počas teplejších zimných období môže rastlina začať predčasne vytvárať nové výhonky. Následný prudký mráz ich môže poškodiť, hoci koreňový systém obyčajne prežije. Poškodené pletivá sa neodstraňujú počas silných mrazov, ale až po stabilizácii počasia. Na jar sa rastlina zvyčajne obnoví z nepoškodených podzemných púčikov.

Sneh predstavuje prirodzenú izolačnú vrstvu a netreba ho z rastliny odstraňovať. Problémom môže byť iba ťažký zľadovatený sneh, ktorý láme listy a stláča porast. Pri odstraňovaní treba postupovať jemne, aby sa nepoškodili púčiky pri povrchu. Soľný sneh z chodníkov sa nesmie ukladať na záhon, pretože zasolenie poškodzuje korene.

Zazimovanie rastlín v nádobách

Pľúcnik pestovaný v nádobe je vystavený silnejšiemu premŕzaniu koreňového balu. Korene nemajú ochranu veľkého objemu okolitej pôdy a teplota substrátu sa mení rýchlejšie. Nádoba by mala byť dostatočne veľká, mrazuvzdorná a vybavená odtokovými otvormi. Malé tenkostenné kvetináče sú na zimovanie vonku najmenej vhodné.

Kvetináč sa môže presunúť k chránenej severnej alebo východnej stene. Nádobu je vhodné postaviť na drevenú alebo izolačnú podložku, aby neležala priamo na studenej dlažbe. Bočné steny možno obaliť priedušným izolačným materiálom. Otvory na odtok vody musia zostať voľné počas celej zimy.

Substrát v nádobe treba občas skontrolovať aj počas zimného pokoja. Koreňový bal nesmie úplne vyschnúť, najmä ak je nádoba pod strechou a nedostáva zrážky. Zalieva sa striedmo počas bezmrazého dňa a prebytočná voda musí odtiecť. Trvalo mokrá nádoba v mraze predstavuje väčšie riziko než mierne suchší substrát.

Na jar sa ochrana odstraňuje postupne, nie pri prvom krátkom oteplení. Rastlinu treba chrániť pred prudkým slnkom, ak zimovala na tmavšom mieste. Odumreté listy sa odstrihnú až po odhalení nového rastu. Následne sa skontroluje stav substrátu, doplní sa kompost a podľa potreby sa rastlina presadí do väčšej nádoby.