Čerkáč sa vysádza najmä pre svoju schopnosť vytvárať hustý, prirodzene pôsobiaci porast s výraznými žltými kvetmi. Pri výsadbe je dôležité pripraviť mu pôdu, ktorá nebude ani suchá, ani trvalo premokrená. Rastlina sa pomerne ľahko rozmnožuje delením trsov, takže z jedného zdravého porastu možno časom získať viac rastlín. Úspech však závisí od správneho termínu, jemnej práce s koreňmi a dobrej následnej starostlivosti.
Príprava miesta pred výsadbou
Pred výsadbou treba najprv zhodnotiť svetelné a pôdne podmienky. Čerkáč najlepšie rastie v polotieni alebo na mieste s ranným slnkom a miernym popoludňajším zatienením. Pôda by mala byť svieža, humózna a schopná udržať rovnomernú vlhkosť. Na úplne suchom stanovišti bude rastlina slabšia a menej kompaktná.
Pôdu je vhodné prekypriť do hĺbky aspoň dvadsať až tridsať centimetrov. Tým sa odstráni zhutnenie a korene budú mať priestor rýchlo prerastať do okolia. Pri práci treba vybrať trváce buriny, najmä pýr, púpavu a koreňové zvyšky inváznejších druhov. Ak sa buriny nechajú v pôde, neskôr sa budú z hustého porastu odstraňovať oveľa ťažšie.
Do výsadbovej plochy sa oplatí zapracovať kompost. Zlepšuje vododržnosť piesčitých pôd a zároveň prevzdušňuje ťažšie pôdy. Pri ílovitých pôdach možno pridať aj jemný štrk alebo hrubší piesok, aby voda nestála pri koreňoch. Cieľom je pružná, živá pôda, ktorá po stlačení drží tvar, ale nerozpadá sa na mazľavú hmotu.
Pred samotnou výsadbou je dobré rastliny v kvetináčoch zaliať. Koreňový bal sa potom ľahšie vyberá a menej sa rozpadáva. Ak sú korene stočené do kruhu, jemne sa uvoľnia prstami. Tento jednoduchý krok podporí rýchlejšie zakorenenie do okolitej pôdy.
Ďalšie články na túto tému
Správny termín a technika výsadby
Najvhodnejším obdobím výsadby je jar alebo skorá jeseň. Na jar má rastlina celú sezónu na zakorenenie a zosilnenie. Jesenná výsadba je výhodná vtedy, keď je pôda ešte teplá a prirodzene vlhkejšia. V horúcom lete sa čerkáč vysádza iba vtedy, ak možno zabezpečiť pravidelnú zálievku a ochranu pred stresom.
Výsadbová jama má byť o niečo širšia než koreňový bal. Rastlina sa nesmie sadiť príliš hlboko, pretože zahrnutie srdca rastliny môže spôsobiť zahnívanie. Horná časť balu má byť približne v úrovni okolitej pôdy. Po zasypaní sa zemina jemne pritlačí, aby sa odstránili väčšie vzduchové dutiny.
Rozstup medzi rastlinami závisí od požadovaného efektu. Pri rýchlom zapojení porastu možno rastliny sadiť bližšie, približne v rozstupe dvadsaťpäť až tridsať centimetrov. Ak má byť porast voľnejší a prirodzenejší, vzdialenosť môže byť väčšia. Dôležité je počítať s tým, že čerkáč sa bude rozrastať do strán.
Po výsadbe je nevyhnutná dôkladná zálievka. Voda pomôže pôde priľnúť ku koreňom a zníži výsadbový šok. Prvé týždne treba kontrolovať vlhkosť častejšie, pretože korene ešte neprerástli do širšieho priestoru. Ak rastlina po výsadbe mierne zvädne, často ide o prechodnú reakciu, no pôda nesmie zostať suchá.
Ďalšie články na túto tému
Rozmnožovanie delením trsov
Delenie trsov je najspoľahlivejší spôsob rozmnožovania čerkáča. Vykonáva sa na jar, keď rastlina začína rašiť, alebo na jeseň po skončení najväčších horúčav. Trs sa opatrne vyberie rýľom a rozdelí na menšie časti. Každá časť by mala mať zdravé korene a niekoľko životaschopných výhonkov.
Pri delení netreba vytvárať príliš malé kúsky. Veľmi drobné časti sa zakoreňujú pomalšie a ľahšie preschnú. Najlepšie sú diely, ktoré majú dostatočný koreňový objem a pevný rastový základ. Poškodené, zahnívajúce alebo odumreté časti treba odstrániť ešte pred opätovnou výsadbou.
Rozdelené rastliny sa vysádzajú okamžite, aby korene zbytočne nevysychali. Ak výsadba nemôže prebehnúť hneď, korene treba prikryť vlhkou textíliou alebo uložiť do tieňa. Po presadení sa rastliny dôkladne zalejú a niekoľko dní chránia pred prudkým slnkom. Stabilná vlhkosť je v tomto období rozhodujúca.
Delenie má aj omladzovací význam. Staršie porasty môžu rednúť v strede alebo slabšie kvitnúť. Rozdelením sa odstránia prestarnuté časti a rastlina dostane nový impulz k rastu. Zároveň možno lepšie regulovať jej rozširovanie v záhone.
Starostlivosť po výsadbe a po rozmnožení
Po výsadbe je najdôležitejšie udržať pôdu rovnomerne vlhkú. Čerkáč síce patrí medzi pomerne odolné trvalky, ale mladé výsadby nemajú ešte dostatočne rozvinutý koreňový systém. V prvých týždňoch preto potrebujú viac pozornosti než staršie zapojené porasty. Krátke obdobie sucha môže výrazne spomaliť ich štart.
Mulčovanie pomáha znížiť výpar vody a obmedziť klíčenie burín. Vhodný je jemný kompost, lístie alebo tenšia vrstva jemnej kôry. Mulč by nemal byť príliš hrubý a nemá sa tlačiť priamo na bázu výhonkov. Pri nadmernej vlhkosti by mohol podporiť plesne a zahnívanie.
Prvé prihnojenie po výsadbe má byť opatrné. Ak bola pôda obohatená kompostom, nie je nutné hneď pridávať ďalšie hnojivo. Rastlina potrebuje najprv vytvoriť korene, nie nadmerne mäkkú listovú hmotu. Až po viditeľnom ujmutí možno použiť slabšiu dávku organického alebo pomaly pôsobiaceho hnojiva.
Mladé rastliny treba chrániť pred konkurenciou burín. Hoci čerkáč časom pôdu zakryje, v začiatku ešte nemá dostatočnú silu. Pravidelné ručné odstraňovanie burín je šetrnejšie než hlboké okopávanie. Korene čerkáča sú plytšie, preto treba s pôdou pracovať opatrne.