Správna výsadba rozhoduje o tom, či sa bledavka zelenokvetá rýchlo zakorení a vytvorí stabilný kvitnúci trs. Cibuľa potrebuje priepustné prostredie, primeranú hĺbku a ochranu pred dlhodobou vlhkosťou. Rastlinu možno rozmnožovať najmä dcérskymi cibuľami, pričom výsev semien je pomalší a vyžaduje viac trpezlivosti. Dôsledná príprava pôdy výrazne znižuje riziko hniloby a strát počas prvých mesiacov pestovania.

Termín a miesto výsadby

Cibule sa najčastejšie vysádzajú na jar po pominutí silných mrazov. Jarná výsadba je bezpečná najmä v oblastiach s chladnými a vlhkými zimami. Pôda by už mala byť spracovateľná, mierne prehriata a bez stojacej vody. Príliš skorá výsadba do studenej zeminy spomaľuje zakoreňovanie a zvyšuje riziko poškodenia.

V miernych podmienkach je možná aj jesenná výsadba, musí však zostať dostatok času na zakorenenie. Cibule vysadené na jeseň potrebujú veľmi priepustné miesto a spoľahlivú ochranu pred zimným premokrením. Na ťažkých pôdach je jesenný termín podstatne rizikovejší. Bezpečnejšie je pestovanie v nádobe, ktorú možno pred zimou premiestniť.

Stanovište má byť slnečné, teplé a chránené pred najsilnejším vetrom. Dostupnosť svetla ovplyvňuje nielen kvitnutie, ale aj vyzrievanie cibule po odkvitnutí. Rastlinu netreba umiestňovať pod husté koruny stromov ani na severnú stranu budov. Slabé osvetlenie vedie k vytiahnutým listom a nestabilným kvetným stonkám.

Pri výbere miesta treba zohľadniť aj konečnú výšku súkvetí. Rastlina najlepšie vynikne v strednej alebo zadnej časti zmiešaného záhona. Pred ňou možno pestovať nižšie trvalky, ktoré neskôr prekryjú žltnúce listy. Okolo cibúľ však musí zostať dostatok priestoru na prúdenie vzduchu a prístup pri údržbe.

Ďalšie články na túto tému

Technika výsadby cibúľ

Pred výsadbou sa každá cibuľa prezrie a jemne očistí od voľných suchých šupín. Mäkké, zapáchajúce alebo rozsiahlo plesnivé cibule sa nepoužívajú. Menšie povrchové poškodenie možno odrezať sterilným nožom až po zdravé pletivo. Rezná plocha musí pred výsadbou zaschnúť na vzdušnom a zatienenom mieste.

Výsadbová jama má byť širšia než samotná cibuľa, aby bolo možné upraviť zeminu aj v jej okolí. Na dno ťažšej pôdy možno pridať vrstvu hrubšieho piesku alebo jemného štrku. Táto vrstva však nenahrádza celkové zlepšenie odtoku vody v záhone. Ak sa voda hromadí pod drenážou, cibuľa môže zahnívať napriek starostlivej výsadbe.

Cibuľa sa umiestňuje rastovým vrcholom nahor a koreňovou časťou nadol. Hĺbka výsadby by mala zodpovedať približne dvojnásobku až trojnásobku výšky cibule podľa typu pôdy a klímy. V ľahkej pôde možno sadiť o niečo hlbšie, v ťažkej skôr plytšie. Nadmerne hlboká výsadba spomaľuje vzchádzanie a môže obmedziť kvitnutie.

Po zasypaní sa pôda mierne pritlačí, aby okolo cibule nezostali veľké vzduchové dutiny. Povrch sa následne opatrne zaleje, no nesmie sa premeniť na rozbahnenú masu. Miesto je vhodné označiť menovkou alebo nenápadným kolíkom. Označenie chráni cibuľu pred poškodením pri jarnom okopávaní alebo vysádzaní ďalších rastlín.

Rozmnožovanie dcérskymi cibuľami

Najspoľahlivejším spôsobom rozmnožovania je oddelenie dcérskych cibúľ od materskej rastliny. Vykonáva sa po prirodzenom zatiahnutí listov, keď je rastlina v pokoji. Celý trs sa vyberie rýľovacími vidlami alebo lopatkou s dostatočným odstupom. Prudké páčenie tesne pri rastline môže cibule prerezať alebo pomliaždiť.

Po vybratí sa zemina z koreňov jemne strasie a jednotlivé cibule sa prezrú. Voľne oddeliteľné dcérske cibule možno od materskej cibule odobrať rukou. Pevne prirastené časti sa nemajú násilne odlamovať, pretože vznikajú veľké rany. Ak je oddelenie nevyhnutné, používa sa čistý a ostrý nástroj.

Väčšie dcérske cibule možno vysadiť priamo na konečné stanovište. Drobné cibule je výhodné umiestniť do pestovateľského záhona alebo samostatných nádob. Počas prvých rokov potrebujú rovnomernú starostlivosť, aby postupne zväčšovali svoj objem. Kvitnúť začnú až po vytvorení dostatočných zásob a silného koreňového systému.

Čerstvo oddelené cibule sa vysádzajú čo najskôr, aby zbytočne nevysychali. Ak sa musia krátko skladovať, potrebujú suché, vzdušné a chladné miesto. Nevhodné sú uzavreté plastové obaly, v ktorých sa hromadí vlhkosť. Každú skupinu cibúľ je vhodné označiť údajom o veľkosti a termíne oddelenia.

Rozmnožovanie semenami

Výsev semien je vhodný najmä pre pestovateľov, ktorí chcú získať väčší počet rastlín. Tento spôsob je pomalší než delenie cibúľ a prvé kvitnutie môže trvať niekoľko rokov. Semená sa získavajú zo zdravých, plne vyzretých toboliek. Zberajú sa vtedy, keď začínajú schnúť, ale ešte sa samovoľne neotvárajú.

Po zbere sa semená dočistia od zvyškov oplodia a nechajú sa krátko preschnúť. Vysievajú sa do ľahkého, sterilného a dobre priepustného substrátu. Semená sa zakryjú iba tenkou vrstvou jemného materiálu, pretože príliš hlboký výsev znižuje vzchádzavosť. Nádoba musí mať spoľahlivé odtokové otvory.

Substrát sa udržiava rovnomerne vlhký pomocou jemného zavlažovania. Prudký prúd vody môže semená vyplaviť alebo zatlačiť do nerovnomernej hĺbky. Mladé klíčne rastliny potrebujú veľa rozptýleného svetla a dobré vetranie. Premokrenie podporuje padanie klíčnych rastlín a hnilobu drobných cibuliek.

V prvom roku sa malé rastliny nepresádzajú zbytočne často. Ich jemné korene sa ľahko poškodia a obnova rastu môže byť pomalá. Počas obdobia pokoja sa zálievka znižuje podľa stavu listov. Do samostatných nádob sa rastliny presádzajú až vtedy, keď sú cibule dostatočne pevné na bezpečnú manipuláciu.