Zimovanie mandle nízkej

Úspešné prezimovanie mandle nízkej je rozhodujúcim faktorom, ktorý zabezpečí jej bohaté kvitnutie a vitalitu v nasledujúcej jarnej sezóne. Hoci je tento okrasný ker vo svojej podstate mrazuvzdorný a dobre adaptovaný na kontinentálne podnebie s chladnými zimami, cielená príprava a niekoľko preventívnych opatrení môžu výrazne zvýšiť jeho šance na prežitie zimy bez akéhokoľvek poškodenia. Obzvlášť mladé, čerstvo vysadené rastliny alebo kry pestované v extrémnejších polohách si vyžadujú zvýšenú pozornosť. Pochopenie procesov, ktoré v rastline počas zimy prebiehajú, a znalosť osvedčených techník zimnej ochrany ti pomôžu previesť tvoju mandľu bezpečne cez najchladnejšie obdobie roka, aby mohla na jar opäť zažiariť v plnej kráse.

Príprava mandle nízkej na zimu nezačína s prvým mrazom, ale už koncom leta a na jeseň. Kľúčové je umožniť rastline, aby postupne ukončila svoj rast a aby jej pletivá, najmä mladé výhonky, dostatočne vyzreli a zdrevnateli. To sa dosahuje predovšetkým úpravou hnojenia – od konca leta sa úplne vylúčia hnojivá s obsahom dusíka, ktoré podporujú rast, a naopak, aplikujú sa hnojivá s vysokým obsahom draslíka. Draslík podporuje vyzrievanie pletív, spevňuje bunkové steny a zvyšuje koncentráciu bunkových štiav, čo funguje ako prirodzená nemrznúca zmes a výrazne zvyšuje odolnosť voči mrazu.

Ďalším dôležitým krokom v jesennej príprave je postupné znižovanie zálievky. Týmto spôsobom sa rastline signalizuje príchod obdobia vegetačného pokoja. Avšak, tesne pred zamrznutím pôdy je nevyhnutné vykonať jednu výdatnú, hĺbkovú zálievku. Táto zásobná zálievka zabezpečí dostatok vlahy v koreňovej zóne počas celej zimy. Je to prevencia proti takzvanému fyziologickému suchu, ktoré môže nastať počas slnečných a veterných, no mrazivých dní, kedy nadzemná časť stráca vodu odparovaním, ale zamrznuté korene ju nedokážu dopĺňať.

Dôkladné vyčistenie okolia rastliny od opadaného lístia je tiež dôležitou súčasťou prípravy na zimu. V lístí môžu prezimovať spóry rôznych hubových ochorení, ako je monilióza alebo dierkovitosť listov, ktoré by na jar mohli infikovať mladé kvety a listy. Odstránením lístia a jeho spálením alebo likvidáciou mimo záhrady sa výrazne zníži infekčný tlak v nasledujúcom roku. Tento jednoduchý úkon je veľmi účinnou formou prevencie.

Samotná mrazuvzdornosť mandle nízkej sa udáva približne do -25 °C až -30 °C, čo pre väčšinu lokalít v strednej Európe postačuje. Problémom však môžu byť extrémne výkyvy teplôt, holomrazy (silné mrazy bez snehovej pokrývky) alebo neskoré jarné mrazy, ktoré môžu poškodiť už prebudené puky a kvety. Preto sa zimná ochrana zameriava skôr na zmiernenie týchto extrémov a ochranu najcitlivejších častí rastliny.

Ochrana koreňového systému

Koreňový systém je pre prežitie rastliny najdôležitejší, a hoci je lepšie chránený pod zemou, pri silných holomrazoch môže dôjsť k jeho poškodeniu, najmä v plytších vrstvách pôdy. Najlepšou a najprirodzenejšou ochranou je snehová pokrývka, ktorá funguje ako vynikajúci tepelný izolant. Ak však sneh chýba, je potrebné koreňovú zónu ochrániť iným spôsobom. Ideálnym riešením je aplikácia hrubej vrstvy organického mulču.

Ako mulčovací materiál je možné použiť suché lístie (z zdravých stromov), slamu, čečinu, drevnú štiepku alebo kôru. Vrstva by mala byť hrubá aspoň 10-15 cm a mala by pokrývať celú plochu pod korunou kra. Mulč sa aplikuje po spomínanej poslednej jesennej zálievke, keď už pôda začína premŕzať. Týmto spôsobom sa stabilizuje teplota pôdy, spomalí sa jej hlboké premŕzanie a ochránia sa citlivé korene pred poškodením.

Pri aplikácii mulču je dôležité dbať na to, aby sa materiál priamo nedotýkal kmeňa rastliny. Okolo kmeňa je potrebné nechať malý, niekoľkocentimetrový voľný priestor. Tým sa zabráni hromadeniu vlhkosti priamo na kôre, čo by mohlo viesť k jej poškodeniu, vzniku hubových ochorení alebo by mohlo prilákať hlodavce, ktoré by kôru pod mulčom mohli ohrýzať.

Na jar, po odznení najsilnejších mrazov, je potrebné mulčovaciu vrstvu včas odstrániť alebo aspoň odhrnúť od kmeňa. To umožní pôde rýchlejšie sa prehriať a preschnúť, čo podporí skorší nástup rastliny do vegetácie. Ponechanie hrubej vrstvy mulču príliš dlho by mohlo naopak spomaliť prebúdzanie koreňového systému a viesť k zahnívaniu koreňového krčka.

Ochrana nadzemnej časti

Nadzemná časť dospelých, dobre zakorenených krov mandle nízkej zvyčajne nevyžaduje špeciálnu ochranu. Výnimkou sú mladé rastliny v prvých dvoch až troch rokoch po výsadbe, ktoré sú citlivejšie. Tiež rastliny pestované vo vyšších, veternejších alebo mrazivejších polohách ocenia dodatočnú ochranu. Najväčšie nebezpečenstvo pre výhonky a kmeň predstavuje kombinácia mrazu, zimného slnka a vetra.

Najjednoduchšou ochranou pre mladé kry je ich obalenie bielou netkanou textíliou. Textília vytvorí ochrannú vrstvu, ktorá zmierňuje extrémne teplotné výkyvy, chráni pred vysušujúcim vetrom a zároveň tieni pred ostrým zimným slnkom, ktoré by mohlo spôsobiť praskanie kôry. Dôležité je použiť bielu farbu, ktorá odráža slnečné lúče a neprehrieva sa. Obalenie by malo byť voľné, aby okolo rastliny mohol prúdiť vzduch a aby sa pod textíliou nehromadila vlhkosť.

Alternatívou k obaleniu môže byť postavenie jednoduchej zásteny z čečiny alebo jutoviny na náveternej a južnej strane, ktorá rastlinu ochráni pred vetrom a slnkom. Pri starších kroch, kde už obalenie nie je praktické, je dôležitá ochrana kmeňa pred mrazovými trhlinami. To sa dosahuje bielením kmeňa a hrubších konárov vápenným mliekom. Biely náter odráža slnečné lúče, zabraňuje prehrievaniu kôry počas dňa a tým zmierňuje teplotné pnutie, ktoré vedie k jej praskaniu.

Na jar je dôležité zimnú ochranu z nadzemnej časti odstrániť včas. Zvyčajne sa tak robí vtedy, keď už nehrozia silné mrazy, ale počasie je ešte stále pod mrakom. Odstránenie ochrany počas slnečného dňa by mohlo rastline spôsobiť šok a popálenie pletív, ktoré boli doteraz v tieni. Postupné otužovanie je vždy lepším riešením.

Zimovanie v nádobách

Pestovanie mandle nízkej v nádobách si vyžaduje osobitnú pozornosť pri zimovaní, pretože koreňový systém v kvetináči je oveľa viac vystavený mrazu ako vo voľnej pôde. Substrát v nádobe dokáže premrznúť oveľa rýchlejšie a na oveľa nižšiu teplotu, čo môže byť pre korene fatálne. Preto je nevyhnutné nádobu dôkladne zaizolovať. Existuje niekoľko osvedčených metód.

Prvou možnosťou je zapustenie celej nádoby do zeme v záhrade na chránenom mieste. Pôda v záhrade poskytne prirodzenú a veľmi účinnú izoláciu. Nádobu je potrebné zapustiť tak, aby jej horný okraj bol v úrovni terénu. Povrch substrátu v nádobe je následne vhodné zamulčovať kôrou alebo čečinou. Na jar sa nádoba jednoducho opäť vyberie zo zeme.

Ak zapustenie do zeme nie je možné, nádobu je potrebné dôkladne obaliť izolačným materiálom. Celý kvetináč je možné vložiť do väčšej škatule alebo vreca a priestor medzi stenami vyplniť materiálom, ako je slama, suché lístie, polystyrénová drť alebo staré textílie. Dôležité je zaizolovať nádobu aj odspodu, napríklad jej postavením na polystyrénovú dosku alebo drevený rošt, aby nebola v priamom kontakte so studenou a premrznutou zemou.

Nádobu s rastlinou je najlepšie umiestniť na chránené miesto, napríklad k stene domu, kde je chránená pred vetrom a kde sú teplotné výkyvy menšie. Nadzemnú časť rastliny v nádobe je tiež vhodné obaliť netkanou textíliou. Počas zimy je potrebné občas skontrolovať vlhkosť substrátu. Ak je substrát úplne suchý a vonkajšie teploty sú nad nulou, je potrebné rastlinu mierne zaliať. Substrát nesmie byť trvalo premokrený, ale ani úplne preschnutý.

📷  Le.Loup.Gris, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons