Výsadba a rozmnožovanie georgín

Výsadba a rozmnožovanie georgín sú kľúčové kroky, ktoré rozhodujú o úspechu celej pestovateľskej sezóny. Správne načasovanie výsadby, vhodná príprava pôdy a starostlivé zaobchádzanie s hľuzami sú základom pre zdravý rast a bohatú úrodu kvetov. Tieto nádherné rastliny, pôvodom z Mexika, si vyžadujú teplé a slnečné stanovište, aby mohli naplno rozvinúť svoj potenciál. Rozmnožovanie, či už delením hľúz alebo pomocou odrezkov, umožňuje nielen získať nové rastliny, ale aj zachovať obľúbené odrody pre ďalšie roky. Pochopenie týchto procesov ti otvorí dvere do fascinujúceho sveta pestovania georgín.

Príprava pôdy pred výsadbou je absolútne nevyhnutná pre zabezpečenie optimálnych podmienok pre rast. Georgíny prosperujú v dobre priepustnej, kyprej a na humus bohatej pôde. Pred samotnou výsadbou je potrebné záhon dôkladne zrýľovať do hĺbky aspoň 30 centimetrov a odstrániť všetky buriny a kamene. Do pôdy je ideálne zapracovať dobre vyzretý kompost alebo maštaľný hnoj, ktorý zlepší jej štruktúru a dodá potrebné živiny. Ťažké a ílovité pôdy je vhodné vylepšiť pridaním piesku alebo jemného štrku pre zlepšenie drenáže, pretože georgíny neznášajú premokrenie koreňov.

Správny čas výsadby je rozhodujúci. Georgíny sú citlivé na mráz, preto sa hľuzy vysádzajú von až vtedy, keď už nehrozia neskoré jarné mrazy. V našich podmienkach je to zvyčajne v polovici mája, po „troch zmrznutých“. Príliš skorá výsadba by mohla viesť k poškodeniu alebo úplnému zničeniu mladých výhonkov mrazom. Ak chceš urýchliť kvitnutie, môžeš si hľuzy predpestovať v kvetináčoch na svetlom a teplom mieste, napríklad v skleníku alebo na okennom parapete, už od konca marca alebo začiatku apríla a na záhon ich vysadiť až ako silné mladé rastliny.

Pred samotnou výsadbou je dobré hľuzy skontrolovať. Odstráň všetky zoschnuté, nahnité alebo poškodené časti. Niektorí záhradkári odporúčajú hľuzy na niekoľko hodín namočiť do vody, aby sa rehydratovali, nie je to však nevyhnutné. Veľké trsy hľúz je možné pred výsadbou rozdeliť, pričom každá oddelená časť musí mať aspoň jednu hľuzu a časť krčka s viditeľným púčikom (očkom). Práve z týchto púčikov vyrastú nové stonky.

Technika výsadby hľúz

Správna hĺbka a spon výsadby sú kľúčové pre zdravý vývoj rastlín. Jamka pre výsadbu by mala byť dostatočne veľká, aby sa do nej pohodlne zmestila celá hľuza alebo trs hľúz. Všeobecne platí, že hľuzy sa sadia tak, aby krčok s púčikmi bol približne 5 až 10 centimetrov pod úrovňou pôdy. Hľuzy sa do jamky ukladajú vodorovne, s púčikmi smerujúcimi nahor. Tento spôsob podporuje tvorbu silného a stabilného koreňového systému.

Rozostupy medzi jednotlivými rastlinami závisia od konkrétnej odrody a jej predpokladanej veľkosti v dospelosti. Nízke a trpasličie odrody sa sadia vo vzdialenosti 30 až 40 centimetrov od seba. Stredne vysoké odrody si vyžadujú spon približne 50 až 60 centimetrov. Vysoké a robustné odrody, ktoré vytvárajú veľké a rozložité kry, by mali byť vysadené vo vzdialenosti 70 až 90 centimetrov, aby mali dostatok priestoru a zabezpečila sa dobrá cirkulácia vzduchu, čo je dôležitá prevencia proti hubovým chorobám.

Pri výsadbe vyšších odrôd je veľmi praktické zároveň s hľuzou umiestniť do jamky aj oporný kolík. Týmto spôsobom sa vyhneš neskoršiemu poškodeniu hľúz a koreňov pri zapichovaní opory k už vyrastenej rastline. Kolík by mal byť dostatočne pevný a vysoký, aby poskytol oporu rastline počas celej sezóny. Po umiestnení hľuzy a opory sa jamka zasype kyprým substrátom, ktorý sa jemne utlačí.

Po výsadbe sa záhon dôkladne, ale opatrne zaleje. Počiatočná zálievka je dôležitá pre naštartovanie rastu. S ďalším polievaním je však potrebné byť opatrný. Kým sa neobjavia prvé výhonky nad povrchom pôdy, hľuzy nepotrebujú veľa vody a nadmerná vlhkosť by mohla spôsobiť ich hnitie. Pravidelne zalievať sa začína až vtedy, keď rastliny viditeľne rastú a tvoria listy.

Rozmnožovanie delením hľúz

Delenie hľúz je najbežnejším a najjednoduchším spôsobom vegetatívneho rozmnožovania georgín. Táto metóda umožňuje získať geneticky identické rastliny s rovnakými vlastnosťami, ako mala materská rastlina. Najvhodnejším časom na delenie je jar, tesne pred výsadbou. V tomto období sú na krčku hľúz už zreteľne viditeľné púčiky, takzvané očká, čo výrazne uľahčuje správne rozdelenie trsu.

Pred samotným delením je potrebné trs hľúz dôkladne očistiť od zvyškovej zeminy a skontrolovať jeho zdravotný stav. Všetky nahnité, plesnivé alebo inak poškodené časti sa musia odstrániť. Na delenie je potrebný ostrý a čistý nôž alebo záhradnícke nožnice. Dezinfekcia nástrojov pred použitím, napríklad alkoholom, je dôležitou prevenciou prenosu chorôb.

Kľúčom k úspešnému deleniu je zabezpečiť, aby každá nová oddelená časť obsahovala aspoň jednu zdravú hľuzu a kúsok pôvodného krčka s minimálne jedným, ideálne viacerými, viditeľnými púčikmi. Samotné hľuzy nemajú schopnosť vytvárať púčiky; tie rastú výlučne z krčka, čo je prechodová časť medzi stonkou a hľuzami. Preto oddelená hľuza bez časti krčka s očkom nikdy nevyrastie. Rez by mal byť vedený tak, aby sa čo najmenej poškodili jednotlivé hľuzy a púčiky.

Po rozdelení trsu sa rezné plochy odporúča ošetriť práškovým fungicídom alebo dreveným uhlím, aby sa predišlo infekcii a hnilobe. Takto pripravené nové sadenice sa môžu buď priamo vysadiť na záhon, alebo predpestovať v kvetináčoch. Delenie hľúz nielenže slúži na rozmnožovanie, ale je to aj prospešný omladzovací proces. Pravidelným delením sa podporuje vitalita rastlín a zabezpečuje sa bohaté kvitnutie aj v nasledujúcich rokoch.

Rozmnožovanie odrezkami

Rozmnožovanie odrezkami je ďalšou veľmi efektívnou metódou, ktorá umožňuje získať veľké množstvo nových rastlín z jednej materskej hľuzy. Tento spôsob je obľúbený najmä u pestovateľov, ktorí chcú namnožiť vzácne alebo drahé odrody. Proces sa začína na skorú jar, zvyčajne vo februári alebo v marci. Hľuzy sa umiestnia do debničky s vlhkým substrátom (napríklad zmes rašeliny a piesku) tak, aby krčok s púčikmi zostal tesne nad povrchom. Debnička sa umiestni na teplé a svetlé miesto.

Keď mladé výhonky dosiahnu výšku približne 8 až 10 centimetrov a majú vyvinuté aspoň dva páry listov, sú pripravené na odobratie. Odrezok sa opatrne odreže ostrým nožom tesne pri krčku hľuzy. Je možné odobrať aj takzvaný odrezok s pätkou, kedy sa spolu s výhonkom oddelí aj malý kúsok samotnej hľuzy, čo môže podporiť lepšie zakoreňovanie. Z jednej hľuzy je možné postupne odobrať aj viacero odrezkov, pretože po odrezaní prvých výhonkov zvyčajne začnú rásť ďalšie.

Spodné listy odrezku sa odstránia a stonka sa ponorí do práškového stimulátora zakoreňovania. Takto pripravené odrezky sa zapichnú do malých kvetináčov alebo zakoreňovačov naplnených ľahkým a priepustným substrátom. Substrát je potrebné udržiavať neustále mierne vlhký, ale nie premokrený. Pre udržanie vysokej vzdušnej vlhkosti, ktorá je pre zakoreňovanie dôležitá, je vhodné kvetináče prikryť priehľadným plastovým vreckom alebo ich umiestniť do miniskleníka.

Zakoreňovanie zvyčajne trvá tri až štyri týždne. Po tomto čase začnú rastliny tvoriť nové listy, čo je signálom úspešného zakorenenia. Mladé rastliny je potrebné postupne otužovať a privykať na vonkajšie podmienky predtým, ako sa v polovici mája vysadia na trvalé stanovište do záhrady. Rastliny vypestované z odrezkov zvyčajne kvitnú v tom istom roku a do jesene si vytvoria vlastnú malú hľuzu, ktorú je možné uskladniť a použiť v ďalšej sezóne.