Nároky gaštana jedlého na svetlo

Svetlo je základným zdrojom energie pre život rastlín a gaštan jedlý, ako mohutný a svetlomilný strom, nie je žiadnou výnimkou. Množstvo a kvalita slnečného žiarenia priamo ovplyvňuje nielen jeho rast a vývoj, ale aj kľúčové procesy, akými sú fotosyntéza, tvorba kvetov a v konečnom dôsledku aj množstvo a kvalita úrody. Pochopenie nárokov gaštana na svetlo v jednotlivých fázach jeho života je nevyhnutné pre správny výber stanovišťa, určenie optimálneho sponu výsadby a pre cielené pestovateľské zásahy, akým je napríklad presvetľovací rez. Zabezpečenie dostatočného prístupu svetla ku každej časti koruny je jedným z pilierov úspešného pestovania tejto ušľachtilej dreviny.

Vplyv svetla na fotosyntézu a rast

Svetelná energia je hnacím motorom fotosyntézy, procesu, pri ktorom rastliny pomocou zeleného farbiva chlorofylu premieňajú oxid uhličitý a vodu na cukry (asimiláty) a kyslík. Tieto cukry slúžia ako základný zdroj energie pre všetky životné procesy stromu – od rastu koreňov, kmeňa a listov až po tvorbu kvetov a plodov. Intenzita fotosyntézy je priamo úmerná množstvu dostupného svetla. Čím viac svetla dopadá na listy, tým efektívnejšie môže strom produkovať energiu pre svoj rast a vývoj.

Gaštan jedlý patrí medzi vysoko svetlomilné dreviny. Pre optimálny rast a prosperitu vyžaduje plné slnko počas väčšiny dňa. Nedostatok svetla vedie k zníženej miere fotosyntézy, čo sa prejavuje spomaleným rastom, tvorbou slabých a tenkých výhonkov a menšími, bledšími listami. Stromy rastúce v tieni alebo v príliš hustej výsadbe majú tendenciu „vyťahovať sa“ za svetlom, čo vedie k tvorbe neprimerane dlhých a slabých konárov a nestabilnej koruny.

Dostatok svetla je nevyhnutný nielen pre celkový rast, ale aj pre diferenciáciu kvetných pukov. Konáre, ktoré sú dobre osvetlené, produkujú podstatne viac kvetov, a teda aj plodov, v porovnaní s konármi v zatienenej vnútornej časti koruny. Práve preto je jedným z hlavných cieľov rezu gaštana presvetlenie koruny, aby sa slnečné lúče dostali aj do jej stredu. Tým sa podporí plodnosť aj na staršom dreve a zabezpečí sa rovnomerné dozrievanie plodov v celej korune.

Kvalita svetla tiež zohráva svoju úlohu. Plné spektrum slnečného žiarenia je dôležité pre správny priebeh všetkých fyziologických procesov. Svetlo ovplyvňuje aj dozrievanie plodov a ich vyfarbenie. Gaštany, ktoré dozrievajú na slnečných konároch, sú zvyčajne väčšie, majú vyšší obsah cukrov a celkovo lepšiu chuťovú kvalitu. Preto je výber slnečného stanovišťa absolútne zásadným predpokladom pre dopestovanie kvalitnej úrody.

Optimálne svetelné podmienky pre rôzne vekové kategórie stromov

Nároky gaštana na svetlo sa mierne líšia v závislosti od jeho veku. Veľmi mladé sadenice, najmä v prvom roku po výsadbe alebo čerstvo vyklíčené semenáče, môžu byť citlivé na prudké poludňajšie slnko, ktoré môže spôsobiť popálenie jemných listov a nadmerné vysychanie pôdy. V tomto období môže byť prospešné mierne zatienenie počas najhorúcejšej časti dňa, napríklad pomocou tieniacej siete alebo výsadbou v blízkosti vyšších rastlín, ktoré poskytnú dočasný tieň.

Akonáhle sa však strom dobre zakorení a začne intenzívne rásť, jeho nároky na svetlo rapídne stúpajú. Mladé rastúce stromy potrebujú maximálne možné osvetlenie na budovanie silnej kostry koruny a dostatočnej listovej plochy. V tejto fáze je dôležité zabezpečiť, aby stromu nekonkurovali v prístupe k svetlu iné, rýchlejšie rastúce stromy alebo vysoké buriny. Pravidelné odstraňovanie konkurenčnej vegetácie v okolí mladého gaštana je nevyhnutné pre jeho zdravý vývoj.

Dospelé, plodiacie stromy majú najvyššie nároky na svetlo. Pre maximálnu produkciu plodov potrebujú plné oslnenie koruny počas celého dňa. Optimálne stanovište pre dospelý gaštan je otvorená plocha, ideálne na južnom alebo juhozápadnom svahu, kde nie je tienený inými stromami ani budovami. Pri zakladaní sadu je kľúčové zvoliť správny spon (vzdialenosť medzi stromami), ktorý zabezpečí, že aj po dosiahnutí plnej veľkosti si stromy nebudú navzájom tieniť.

Aj staré, majestátne stromy stále potrebujú dostatok svetla na udržanie svojej vitality. S vekom môže koruna príliš zhustnúť, čo vedie k zatieneniu jej vnútorných častí. To má za následok postupné odumieranie konárov vo vnútri koruny a presun plodnosti len na jej vonkajší obvod. Pravidelný presvetľovací a zmladzovací rez je preto dôležitý aj u starých stromov, aby sa svetlo dostalo dovnútra koruny, podporil sa rast nového plodonosného dreva a zachovala sa celková vitalita stromu.

Dôsledky nedostatku svetla a riešenia v hustých výsadbách

Dlhodobý nedostatok svetla má pre gaštan viacero negatívnych dôsledkov. Najviditeľnejším je už spomínaný etiolovaný rast, kedy sa strom snaží dosiahnuť svetlo tvorbou dlhých, tenkých a slabo olistených konárov. Takáto koruna je nielen neestetická, ale aj mechanicky nestabilná a náchylná na lámanie pod vplyvom vetra alebo ťarchy snehu. Strom investuje všetku energiu do rastu do výšky na úkor hrubnutia kmeňa a konárov.

Zatienené stromy sú tiež výrazne náchylnejšie na napadnutie hubovými chorobami. Vo vlhkom a málo vetranom prostredí zatienenej koruny sa výborne darí patogénom spôsobujúcim napríklad škvrnitosť listov alebo moniliózu. Listy v tieni dlhšie schnú po daždi alebo rose, čo poskytuje ideálne podmienky pre klíčenie spór húb. Dobré presvetlenie a prevzdušnenie koruny je preto jedným z najdôležitejších preventívnych opatrení v ochrane rastlín.

Najvýraznejším dôsledkom nedostatku svetla je však znížená až nulová úroda. V tieni sa tvorí len veľmi málo kvetných pukov, a aj keď sa nejaké vytvoria, kvety sú často slabé a zle sa opeľujú. Ak sa aj nejaké plody vytvoria, sú malé, zle vyvinuté a často opadávajú pred dozretím. Strom jednoducho nemá dostatok energie z fotosyntézy na to, aby dokázal vyživiť plody. Pre pestovateľa, ktorý očakáva úrodu, je preto pestovanie gaštana v tieni úplne nevhodné.

Riešením problémov v existujúcich hustých výsadbách je predovšetkým radikálny presvetľovací rez. Je potrebné odstrániť všetky konáre, ktoré sa krížia, tienia si navzájom alebo rastú dovnútra koruny. V niektorých prípadoch môže byť nevyhnutné odstrániť celé stromy, ktoré sú príliš blízko pri sebe, aby sa uvoľnil priestor a svetlo pre tie najperspektívnejšie. Pri plánovaní novej výsadby je absolútne kľúčové dodržať odporúčaný spon, ktorý pre mohutné stromy ako gaštan býva minimálne 10 x 10 metrov, pri bujných odrodách aj viac.