Choroby a škodcovia abesínskej gladioly

Hoci je abesínska gladiola považovaná za relatívne odolnú rastlinu, ani jej sa nevyhýbajú problémy s chorobami a škodcami. Včasná identifikácia problému a správny zásah sú kľúčové pre udržanie zdravých a vitálnych rastlín. Mnohým problémom sa dá predísť správnou agrotechnikou, ako je výber vhodného stanoviska, zabezpečenie dobrej drenáže a dodržiavanie správnych pestovateľských postupov. Napriek tomu je dôležité, aby bol každý záhradkár pripravený rozpoznať príznaky najčastejších problémov a vedel, ako proti nim účinne bojovať, či už organickými alebo chemickými prostriedkami. Najväčšou hrozbou pre abesínsku gladiolu sú hubové choroby, ktoré napádajú najmä podzemné časti rastliny – hľuzy. Tieto choroby sú často podporované nadmernou vlhkosťou a nedostatočne priepustnou pôdou. Okrem toho môžu rastliny trpieť aj listovými škvrnitosťami alebo vírusovými ochoreniami. Zo škodcov sú najvýznamnejšie tie, ktoré cicajú rastlinné šťavy, ako sú strapky a vošky, ktoré môžu nielen oslabiť rastlinu, ale aj prenášať nebezpečné vírusy. Pravidelná kontrola rastlín je najlepšou prevenciou.

Prevencia je vždy lepšia a jednoduchšia ako liečba. Základom je zdravý sadbový materiál. Nakupujte hľuzy len od dôveryhodných predajcov a pred výsadbou ich dôkladne skontrolujte. Akékoľvek poškodené alebo choré hľuzy bez milosti vyraďte. Morenie hľúz vo fungicídnom roztoku pred výsadbou je vysoko odporúčaný preventívny krok, ktorý dokáže zničiť spóry húb na povrchu hľúz a ochrániť ich v počiatočnej fáze rastu v pôde.

Ďalším dôležitým preventívnym opatrením je striedanie plodín. Nesadte gladioly na to isté miesto niekoľko rokov po sebe. Týmto spôsobom prerušíte životný cyklus patogénov, ktoré môžu prežívať v pôde. Dôležité je tiež udržiavať záhon čistý od buriny, ktorá môže byť hostiteľom škodcov a chorôb, a tiež konkuruje gladiolám o zdroje. Na jeseň je nevyhnutné odstrániť a zlikvidovať všetky rastlinné zvyšky, pretože na nich môžu prezimovať spóry chorôb a vajíčka škodcov.

Napriek všetkým preventívnym opatreniam sa môže stať, že sa problém objaví. V takom prípade je dôležité rýchlo konať. Odstráňte a zničte všetky napadnuté časti rastliny, aby sa choroba alebo škodca nešírili ďalej. Pri silnejšom napadnutí môže byť potrebné siahnuť po vhodnom postreku. Pri výbere prípravku sa vždy riaďte pokynmi výrobcu a dbajte na ochranu životného prostredia a užitočného hmyzu. Znalosť najbežnejších problémov vám umožní udržať vaše abesínske gladioly zdravé a krásne po celú sezónu.

Prevencia ako najúčinnejšia ochrana

Základom ochrany abesínskej gladioly pred chorobami a škodcami je dôsledná prevencia, ktorá začína už pred samotnou výsadbou. Najdôležitejším krokom je použitie zdravého a certifikovaného sadbového materiálu. Pri nákupe hľúz si všímajte ich pevnosť, veľkosť a celkový vzhľad. Vyhnite sa hľuzám, ktoré sú mäkké, scvrknuté, majú na povrchu plesnivé škvrny alebo sú mechanicky poškodené. Tieto hľuzy sú vstupnou bránou pre infekcie. Ak používate vlastné hľuzy z predchádzajúcej sezóny, pred uskladnením a opäť pred výsadbou ich dôkladne prekontrolujte a všetky podozrivé kusy zlikvidujte.

Ďalším kľúčovým preventívnym opatrením je správna príprava pôdy a výber stanoviska. Abesínska gladiola neznáša premokrenie, ktoré je hlavnou príčinou rozvoja hubových chorôb a hniloby hľúz. Zabezpečte, aby bola pôda dobre priepustná, prípadne ju vylepšite pridaním piesku alebo vytvorením vyvýšeného záhona. Slnečné a vzdušné stanovisko tiež prispieva k rýchlemu osychaniu listov po daždi alebo zálievke, čo znižuje riziko listových chorôb. Dodržiavajte dostatočné rozostupy medzi rastlinami, aby sa zabezpečila dobrá cirkulácia vzduchu.

Rotácia plodín je osvedčená záhradkárska prax, ktorá má veľký význam aj pri pestovaní gladiol. Vyhnite sa sadeniu na to isté miesto, kde rástli v predchádzajúcich troch až štyroch rokoch. Patogény špecifické pre gladioly sa môžu hromadiť v pôde a pri opakovanej výsadbe je riziko infekcie oveľa vyššie. Striedaním plodín prerušíte ich životný cyklus a znížite infekčný tlak. Taktiež sa vyhýbajte miestam, kde predtým rástli iné náchylné cibuľoviny, ako sú frézie alebo kosatce.

Hygiena v záhrade je nevyhnutná. Pravidelne odstraňujte burinu, ktorá môže slúžiť ako úkryt a zdroj potravy pre škodcov, ako sú vošky alebo strapky. Na jeseň, po vybratí hľúz, dôkladne odstráňte všetky zvyšky rastlín (listy, stonky) z pozemku a nikdy ich nekompostujte, ak existuje podozrenie na chorobu. Spáľte ich alebo ich bezpečne zlikvidujte. Čisté náradie je tiež dôležité; dezinfikujte nožnice alebo nože, ktoré používate na rez kvetov, aby ste zabránili prenosu vírusových ochorení z jednej rastliny na druhú.

Najčastejšie hubové choroby

Hubové choroby predstavujú najväčšiu hrozbu pre abesínske gladioly, pričom najčastejšie napádajú hľuzy a koreňový systém. Jednou z najobávanejších je fuzarióza, známa aj ako suchá hniloba hľúz. Pôvodcom je huba z rodu Fusarium. Infekcia sa prejavuje hnedými až čiernymi, vpadnutými a suchými škvrnami na hľuzách. Na priereze hľuzy je viditeľné zhnednuté cievne zväzky. Napadnuté rastliny počas vegetácie žltnú od špičiek listov, vädnú a zaostávajú v raste. Proti tejto chorobe je najúčinnejšia prevencia – používanie zdravých hľúz, morenie pred výsadbou a striedanie plodín.

Ďalšou častou chorobou je botrytída alebo pleseň sivá, spôsobená hubou Botrytis cinerea. Táto choroba napáda všetky časti rastliny – kvety, listy, stonky aj hľuzy. Na kvetoch a listoch sa objavujú vodnaté škvrny, ktoré sa rýchlo zväčšujú a za vlhkého počasia sa pokrývajú charakteristickým sivým, prachovým povlakom spór. Na hľuzách počas skladovania spôsobuje mäkkú hnilobu. Rozvoj choroby podporuje vlhké a chladnejšie počasie. Prevenciou je zabezpečenie dobrého prúdenia vzduchu okolo rastlín, zalievanie ku koreňom a odstraňovanie odkvitnutých kvetov a napadnutých častí rastlín.

Stromatinia, alebo tvrdá hniloba gladiol, je ďalšie vážne ochorenie. Na hľuzách sa tvoria malé, tmavé, mierne vpadnuté škvrny, ktoré sa postupne zväčšujú. Pletivo pod škvrnami je tvrdé a suché. Na listoch sa choroba prejavuje žltnutím a predčasným usychaním. Napadnuté rastliny zle kvitnú alebo nekvitnú vôbec. Pôvodca choroby prežíva v pôde vo forme sklerócií, preto je nevyhnutné dodržiavať striedanie plodín a likvidovať napadnuté rastliny. Morenie hľúz môže pomôcť znížiť riziko infekcie.

Listové škvrnitosti sú tiež bežným problémom, aj keď zvyčajne menej deštruktívnym. Sú spôsobené rôznymi druhmi húb a prejavujú sa ako okrúhle alebo oválne škvrny rôznych farieb na listoch. Pri silnom napadnutí môžu listy predčasne odumierať, čo oslabuje rastlinu a znižuje jej schopnosť vyživovať hľuzu. Prevencia spočíva v udržiavaní suchých listov a zabezpečení dobrej cirkulácie vzduchu. V prípade výskytu je možné použiť širokospektrálne fungicídy, no dôležité je začať s aplikáciou hneď pri prvých príznakoch.

Vírusové ochorenia a ich prenos

Vírusové ochorenia sú zákerné, pretože na ne neexistuje žiadna účinná liečba. Ak je rastlina raz infikovaná vírusom, zostáva infikovaná navždy a je zdrojom infekcie pre ďalšie rastliny v okolí. Jediným riešením je prevencia a okamžitá likvidácia napadnutých jedincov. Najčastejším vírusom napádajúcim gladioly je vírus mozaiky uhorky (Cucumber Mosaic Virus – CMV), ktorý spôsobuje typické príznaky mozaiky. Na listoch a kvetoch sa objavujú svetlozelené alebo žlté škvrny, pruhy a krúžky, ktoré vytvárajú mozaikový vzor. Kvety môžu byť deformované, mať „rozbitú“ farbu a rastliny sú celkovo zakrpatené a slabé.

Vírusy sa šíria niekoľkými spôsobmi. Najčastejším spôsobom prenosu v záhrade je cicavý hmyz, predovšetkým vošky. Keď voška cicia šťavu z infikovanej rastliny, naberie vírusové častice a pri cicaní na ďalšej, zdravej rastline, ju infikuje. Preto je boj proti voškám a inému cicavému hmyzu kľúčovou súčasťou prevencie vírusových ochorení. Pravidelne kontrolujte rastliny na prítomnosť vošiek, najmä na mladých výhonkoch a spodnej strane listov, a pri ich výskyte okamžite zasiahnite.

Ďalším významným spôsobom šírenia je mechanický prenos prostredníctvom kontaminovaného náradia. Pri rezaní kvetov alebo odstraňovaní listov sa môže šťava z chorej rastliny dostať na nožnice alebo nôž a následne sa preniesť na zdravú rastlinu. Preto je nevyhnutné pravidelne dezinfikovať náradie, ideálne po práci s každou rastlinou, najmä ak máte podozrenie na výskyt vírusu. Na dezinfekciu môžete použiť lieh, Savo zriedené s vodou alebo iné komerčné dezinfekčné prostriedky.

Najdôležitejšou cestou šírenia z dlhodobého hľadiska je však infikovaný sadbový materiál. Vírus prežíva v hľuzách a prenáša sa z materskej hľuzy na všetky dcérske hľúzky. Preto je absolútne kľúčové sadiť len vizuálne zdravé hľuzy a ak sa počas vegetácie na rastline objavia príznaky vírusu, je nevyhnutné ju celú, vrátane hľuzy, okamžite vykopať a zničiť (najlepšie spálením). Nikdy nerozmnožujte rastliny, ktoré vykazujú akékoľvek príznaky typické pre vírusové ochorenia. Nákup sadby od spoľahlivých zdrojov je najlepšou zárukou zdravých rastlín.

Hlavní živočíšni škodcovia a boj s nimi

Okrem chorôb môžu abesínsku gladiolu ohroziť aj viacerí živočíšni škodcovia. Medzi najzávažnejších patria strapky. Sú to veľmi malý, štíhly hmyz, ktorý je voľným okom ťažko viditeľný. Škodí cicaním rastlinných štiav z listov a kvetov. Napadnuté miesta strácajú farbu, striebristé a objavujú sa na nich drobné čierne bodky (exkrementy). Silne napadnuté kvety sa nedeformujú, neotvárajú alebo majú hnedé okraje. Strapky sú najaktívnejšie v teplom a suchom počasí. Boj proti nim je náročný, pretože sa často ukrývajú hlboko v kvetných pukoch. Účinné sú systémové insekticídy, no je dôležité začať s postrekom včas.

Vošky sú ďalším bežným škodcom, ktorý napáda najmä mladé, šťavnaté časti rastlín, ako sú nové listy a kvetné puky. Vytvárajú husté kolónie a cicajú rastlinné šťavy, čo vedie k deformáciám listov a kvetov. Okrem priameho poškodenia cicaním sú vošky nebezpečné aj ako prenášači vírusových ochorení. Ich prítomnosť často signalizujú aj mravce, ktoré sa živia ich sladkými výlučkami, tzv. medovicou. Proti voškám je možné bojovať ekologickými prípravkami na báze oleja alebo mydla, alebo pri silnejšom napadnutí použiť vhodné insekticídy.

Roztočce, často nesprávne označované ako „pavúčiky“, sú drobné pavúkovce, ktoré tiež škodia cicaním. Ich prítomnosť spoznáte podľa jemných pavučiniek na spodnej strane listov a medzi listami a stonkou. Listy postupne žltnú, majú mramorovanú kresbu a zasychanú. Roztočcom sa darí v horúcom a suchom prostredí. Prevenciou je udržiavanie vyššej vzdušnej vlhkosti, napríklad rosením rastlín (ale len ráno). Pri napadnutí je potrebné použiť akaricídy, teda prípravky špeciálne určené na boj proti roztočcom.

Okrem cicavého hmyzu môžu v pôde škodiť aj larvy rôznych chrobákov, napríklad drôtovce (larvy kováčikov) alebo pandravy (larvy chrústov). Tieto larvy ožierajú hľuzy a korene, čím rastlinu oslabujú a vytvárajú vstupné brány pre infekcie. Ich výskyt je častejší na pozemkoch, ktoré boli predtým zatrávnené. Prevenciou je hlboké jesenné rýľovanie, ktoré larvy vystaví mrazu a vtákom. V prípade silného zamorenia je možné použiť pôdne insekticídy alebo biologickú ochranu vo forme parazitických hlístic.

_{📷 Flickr / Szerző: Stefano / Licence: CC BY-NC-SA 2.0}