Rez a strihanie portulaky veľkokvetej

Portulaka veľkokvetá je rastlina, ktorá vo všeobecnosti nevyžaduje pravidelný ani radikálny rez, čo prispieva k jej povesti nenáročnej a na údržbu jednoduchej letničky. Jej prirodzený rastový habitus je nízky, plazivý a samo sa rozvetvujúci, vďaka čomu si počas väčšiny sezóny udržiava kompaktný a úhľadný tvar bez potreby akýchkoľvek zásahov. Väčšina moderných kultivarov je navyše „samočistiaca“, čo znamená, že odkvitnuté kvety samé opadnú a rastlina plynule nasadzuje nové puky, takže ani odstraňovanie starých kvetov nie je zvyčajne nutné.

Napriek tomu existujú situácie a techniky, kedy cielené strihanie alebo zaštipovanie môže byť pre rastlinu prospešné. Tieto zásahy neslúžia na udržanie veľkosti alebo tvaru v zmysle klasického rezu drevín, ale skôr ako nástroj na podporu hustejšieho rastu, omladenie rastliny v neskoršom lete alebo na usmernenie jej rastu v nádobách. Ide o jemné a cielené zásahy, ktoré môžu pomôcť maximalizovať estetický potenciál rastliny.

Správne načasované a vykonané strihanie môže stimulovať rastlinu k tvorbe väčšieho počtu bočných výhonkov, čo vedie k hustejšiemu a bohatšie kvitnúcemu kobercu. Je to technika obzvlášť užitočná v počiatočných fázach rastu mladých sadeníc, aby sa predišlo ich prípadnému vyťahovaniu a podporil sa robustný základ. V neskoršom lete zase môže mierny spätný rez omladiť unavené a príliš rozrastené rastliny a podnietiť ich k novej vlne kvitnutia.

Je dôležité zdôrazniť, že rez nie je pre prežitie ani pre bežné kvitnutie portulaky nevyhnutný. Mnohí záhradkári ju úspešne pestujú celé leto bez jediného zásahu nožnicami. Avšak pre tých, ktorí chcú dosiahnuť dokonalý vzhľad a maximálnu násadu kvetov, môžu byť techniky popísané v nasledujúcich kapitolách užitočným doplnkom k základnej starostlivosti o túto nádhernú slnkomilnú rastlinu.

Potreba a ciele rezu

Hlavným cieľom akéhokoľvek rezu alebo strihania portulaky nie je obmedzenie jej veľkosti, ale podpora jej prirodzených vlastností – kompaktného rastu a bohatého kvitnutia. Prvým cieľom je teda podpora vetvenia. Zaštipovaním alebo skracovaním hlavných výhonkov stimulujeme rastlinu k tvorbe bočných stoniek. Výsledkom je hustejšia, plnšia rastlina s väčším počtom rastových vrcholov, čo následne znamená aj väčší počet miest, kde sa môžu tvoriť kvety.

Druhým dôležitým cieľom je omladenie rastliny. V druhej polovici leta, najmä počas veľmi horúcich a suchých období, sa môže stať, že rastliny, obzvlášť tie v nádobách, začnú byť trochu „unavené“. Môžu sa príliš rozrásť, stonky v strede rastliny môžu začať drevnatieť a rednúť a intenzita kvitnutia môže poklesnúť. Mierny spätný rez v tomto období môže rastlinu povzbudiť k novému rastu a vyvolať ďalšiu, často veľmi bohatú vlnu kvitnutia, ktorá pretrvá až do jesene.

Tretím cieľom môže byť estetická úprava a odstránenie nežiaducich častí. Hoci väčšina portulák je samočistiaca, niektoré plnokveté kultivary si môžu ponechať nevzhľadné, zaschnuté kvety. Ich odstránenie zlepší celkový vzhľad rastliny. Rovnako odstraňujeme akékoľvek náhodne poškodené, zlomené alebo chorobou napadnuté výhonky, čím udržiavame rastlinu zdravú a vizuálne príťažlivú.

Rez môže slúžiť aj na kontrolu rastu v zmiešaných výsadbách. Ak portulaka rastie príliš bujne a začína utláčať susedné, pomalšie rastúce rastliny, môžeme jej výhonky jednoducho skrátiť, aby sme udržali rovnováhu v kompozícii. Vždy však používame čisté a ostré nožnice alebo záhradnícke nožničky, aby bol rez hladký a rýchlo sa hojil, čím sa minimalizuje riziko infekcie.

Techniky zaštipovania pre hustejší rast

Zaštipovanie (v angličtine „pinching“) je jednoduchá, ale veľmi účinná technika, ktorá sa používa najmä na mladých rastlinách na podporu ich rozkonárenia. Cieľom je odstrániť vrcholový rastový púčik (apikálny meristém) na hlavnom výhonku. Týmto zásahom sa preruší takzvaná apikálna dominancia, kedy vrcholový púčik produkuje hormóny (auxíny), ktoré potláčajú rast bočných púčikov nižšie na stonke. Po jeho odstránení sa bočné púčiky „prebudia“ a začnú rásť, čím sa vytvoria nové bočné výhonky.

Najlepší čas na prvé zaštipovanie je vtedy, keď majú mladé sadenice výšku približne 5-8 centimetrov a niekoľko párov pravých listov. Pomocou prstov (nechtov) alebo malých ostrých nožničiek jednoducho odštipneme alebo odstrihneme úplný vrcholček hlavného výhonku, zvyčajne tesne nad párom listov. Tento malý zásah stačí na to, aby sa rastlina začala vetviť a vytvárať hustejší a kompaktnejší trs.

Tento proces môžeme po niekoľkých týždňoch zopakovať aj na novovytvorených bočných výhonkoch, ak chceme dosiahnuť ešte hustejší a kobercovejší rast. Je však dôležité nezaštipovať príliš neskoro v sezóne, pretože by sme tým oddialili začiatok kvitnutia. Zaštipovanie je najúčinnejšie v počiatočných fázach rastu, teda približne v prvom mesiaci po výsadbe. Neskôr už necháme rastlinu sústrediť svoju energiu na tvorbu kvetov.

Táto technika je obzvlášť užitočná pre kultivary, ktoré majú tendenciu tvoriť dlhšie, menej rozvetvené výhonky, alebo ak pestujeme rastliny z vlastného výsevu, ktoré môžu byť menej kompaktné ako komerčne pestované sadenice. U moderných hybridov, ktoré sú šľachtené na prirodzene hustý a vetvený rast, nemusí byť zaštipovanie vôbec potrebné. Pozorovaním rastu našich konkrétnych rastlín najlepšie zistíme, či by im tento zásah prospel.

Odstraňovanie odkvitnutých kvetov a starých častí

Odstraňovanie odkvitnutých kvetov, známe ako „deadheading“, je bežná záhradkárska prax, ktorá má za cieľ presmerovať energiu rastliny z tvorby semien na produkciu ďalších kvetov. V prípade portulaky veľkokvetej však táto činnosť vo väčšine prípadov nie je nutná. Moderné odrody sú vyšľachtené tak, aby boli samočistiace, čo znamená, že zvädnuté kvety prirodzene opadnú spolu s krátkou stopkou a rastlina bez prestávky pokračuje v nasadzovaní nových pukov.

Existujú však výnimky. Niektoré staršie alebo najmä plnokveté kultivary môžu mať tendenciu ponechať si na stonkách zaschnuté a nevzhľadné zvyšky kvetov. Tieto nielenže znižujú estetickú hodnotu rastliny, ale v prípade dlhotrvajúceho vlhkého počasia sa môžu stať ohniskom pre hubové ochorenia, napríklad pleseň sivú. V takom prípade je vhodné tieto odkvitnuté kvety pravidelne ručne odstraňovať, čo je síce prácnejšie, ale prospeje to zdraviu aj vzhľadu rastliny.

Okrem odkvitnutých kvetov je dôležité priebežne počas celej sezóny odstraňovať akékoľvek poškodené, žltnúce alebo suché časti rastliny. Zlomené stonky, listy poškodené škodcami alebo listy prejavujúce príznaky choroby by mali byť okamžite odstrihnuté a odstránené. Týmto sanitárnym rezom nielenže udržiavame rastlinu v dobrej kondícii a peknom vzhľade, ale zároveň predchádzame šíreniu potenciálnych problémov.

V neskorom lete, ako súčasť omladzovacieho rezu, môžeme spolu s dlhými výhonkami odstrániť aj staršie, drevnatejúce časti stoniek v strede trsu. Týmto preriedením sa zlepší prístup svetla a vzduchu k novým výhonkom vyrastajúcim od základne, čo podporí celkovú regeneráciu rastliny. Pri všetkých týchto úkonoch dbáme na použitie čistého náradia, aby sme predišli prenosu chorôb.