Svetelné požiadavky hlohyne

Svetlo je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré priamo ovplyvňujú rast, kvitnutie a celkovú vitalitu hlohyne šarlátovej. Ako stálozelený ker, ktorý si ponecháva listy po celý rok, je jej vzťah k svetelným podmienkam kľúčový pre úspešnú fotosyntézu a vytváranie energetických zásob. Správne pochopenie a rešpektovanie svetelných nárokov tejto rastliny pri výbere stanoviska je základným predpokladom na to, aby naplno ukázala svoju krásu v podobe hustého olistenia, bohatého jarného kvitnutia a oslnivej jesennej násady plodov. Voľba miesta s optimálnym prísunom svetla je preto rozhodujúcim krokom k jej úspešnému pestovaniu.

Ideálne svetelné podmienky

Hlohyňa šarlátová je heli filná rastlina, čo znamená, že miluje slnko. Pre dosiahnutie najlepších výsledkov a maximálneho okrasného efektu je ideálne umiestniť ju na plne slnečné stanovisko. Miesto, kde má rastlina prístup k priamemu slnečnému žiareniu aspoň šesť až osem hodín denne, je pre ňu optimálne. Dostatočné množstvo slnečného svetla je priamym spúšťačom pre bohatú tvorbu kvetných pukov na jar. Viac kvetov znamená následne aj viac plodov, ktoré sú hlavnou ozdobou kra na jeseň a v zime.

Na plnom slnku je rast hlohyne najhustejší a najkompaktnejší. Rastlina vytvára hustú spleť konárov a listov, čo je obzvlášť žiaduce pri pestovaní vo forme živého plota. Slnečné lúče tiež prispievajú k intenzívnejšiemu vyfarbeniu plodov, ktoré sú potom žiarivejšie a výraznejšie. Okrem toho, slnečné a vzdušné stanovisko pomáha rýchlejšiemu osychaniu listov po daždi alebo rose, čo výrazne znižuje riziko vzniku a šírenia hubových chorôb, ako je napríklad chrastavitosť.

Hoci je plné slnko ideálne, hlohyňa je pomerne prispôsobivá a dokáže dobre prosperovať aj v polotieni. Polotieňom rozumieme stanovisko, ktoré je oslnené priamym slnkom približne štyri až šesť hodín denne, zvyčajne v dopoludňajších alebo neskorých popoludňajších hodinách. Aj v takýchto podmienkach dokáže hlohyňa bohato kvitnúť a plodiť, hoci násada plodov môže byť o niečo menšia v porovnaní s rastlinami na plnom slnku. Polotieň môže byť dokonca výhodný v extrémne horúcich klimatických podmienkach, kde poskytuje ochranu pred spaľujúcim poludňajším slnkom.

Pri výbere stanoviska je dôležité zvážiť aj jeho orientáciu voči svetovým stranám. Južná a juhozápadná expozícia poskytujú najviac slnečného svitu a sú pre hlohyňu najvhodnejšie. Východná strana, s dopoludňajším slnkom, je tiež veľmi dobrou voľbou. Severná strana je najmenej vhodná, pretože poskytuje najmenej svetla a môže viesť k redšiemu rastu a slabému kvitnutiu. Pri plánovaní výsadby je potrebné myslieť aj na budúce zatienenie okolitými stromami alebo budovami.

Dôsledky nedostatku svetla

Pestovanie hlohyne na stanovisku s nedostatočným prísunom svetla, teda v hlbokom tieni, má viacero negatívnych dôsledkov na jej vzhľad a zdravotný stav. Hoci rastlina v tieni dokáže prežiť, jej rast bude výrazne ovplyvnený. Najviditeľnejším prejavom je redší a vytiahnutý rast. Ker sa snaží „ťahať“ za svetlom, čo vedie k tvorbe dlhých, tenkých a slabo olistených konárov. Stráca tak svoju prirodzenú kompaktnosť a hustotu, čo je obzvlášť problematické pri živých plotoch, ktoré potom nie sú dostatočne husté a neplnia svoju funkciu.

Najvýraznejším negatívnym dopadom nedostatku svetla je výrazná redukcia alebo úplná absencia kvitnutia. Tvorba kvetných pukov je energeticky veľmi náročný proces, na ktorý rastlina potrebuje dostatok energie získanej fotosyntézou. V tieni je intenzita fotosyntézy nízka, a preto rastlina sústredí všetku svoju energiu na prežitie a vegetatívny rast, pričom kvitnutie a plodenie sú potlačené. Ak vaša hlohyňa nekvitne, jednou z prvých príčin, ktorú by ste mali zvážiť, je práve nedostatok slnečného svetla.

Rastliny pestované v tieni sú tiež náchylnejšie na rôzne choroby. Husté a vlhké prostredie v tieni, kde listy dlho schnú, je ideálnym miestom pre rozvoj hubových ochorení. Chrastavitosť a iné plesňové choroby sa v takýchto podmienkach šíria oveľa ľahšie. Nedostatok svetla tiež celkovo oslabuje rastlinu, znižuje jej prirodzenú obranyschopnosť a robí ju zraniteľnejšou voči napadnutiu škodcami.

Ak sa hlohyňa nachádza na príliš tienistom mieste, jej listy môžu byť menšie a menej sýto zelené. Celkový vzhľad rastliny je menej vitálny a atraktívny. V extrémnych prípadoch môže dochádzať k postupnému odumieraniu spodných konárov a rednutiu kra od základne, pretože k týmto častiam preniká najmenej svetla. Ak zistíte, že vaša hlohyňa trpí nedostatkom svetla, najlepším riešením je, ak je to možné, presadiť ju na vhodnejšie, slnečnejšie stanovisko.

Svetlo a zimné obdobie

Vzťah hlohyne k svetlu je dôležitý aj počas zimných mesiacov. Ako stálozelená rastlina si ponecháva listy, ktoré sú aj v zime schopné fotosyntetizovať, pokiaľ sú na to vhodné podmienky. Zimné slnko však môže predstavovať aj určité riziko. Intenzívne slnečné žiarenie, najmä koncom zimy, môže v kombinácii so zamrznutou pôdou viesť k poškodeniu listov, známemu ako fyziologické sucho alebo spálenie mrazom. Listy sa na slnku prehrievajú, odparujú vodu, ale korene ju zo zamrznutej pôdy nedokážu doplniť.

Preto môže byť pre hlohyňu výhodné stanovisko, ktoré je síce počas vegetačnej sezóny plne oslnené, ale v zime je chránené pred ostrým poludňajším slnkom. Takúto ochranu môže poskytnúť napríklad tieň budovy alebo vyšších opadavých stromov. Ak takáto prirodzená ochrana nie je k dispozícii a rastlina je na exponovanom mieste, je možné ju počas najkritickejšieho obdobia (február, marec) dočasne zatieniť bielou netkanou textíliou alebo tieniacou sieťou.

Svetelné podmienky ovplyvňujú aj výber miesta pre prezimovanie rastlín pestovaných v nádobách. Ak sa rozhodnete prezimovať hlohyňu v interiéri, napríklad v garáži alebo pivnici, je dôležité, aby mal priestor prístup aspoň k minimálnemu svetlu. Úplná tma nie je pre stálozelenú rastlinu ideálna. Ak takáto možnosť nie je, je lepšie nechať rastlinu vonku na chránenom mieste a dôkladne ju zaizolovať.

Dostatok svetla počas jesene je dôležitý pre správne dozrievanie plodov a ich intenzívne vyfarbenie. Jesenné slnko pomáha rastline tiež vytvoriť si dostatočné zásoby energie vo forme cukrov, ktoré jej pomáhajú lepšie odolávať nízkym zimným teplotám. Preto aj na jeseň platí, že čím viac slnka, tým lepšie je rastlina pripravená na nadchádzajúcu zimu.