Choroby a škodcovia kvitnúceho drieňa

Kvitnúci drieň je síce považovaný za relatívne odolnú drevinu, no ani jemu sa nevyhýbajú rôzne choroby a škodcovia, ktoré môžu ohroziť jeho zdravie a estetickú hodnotu. Včasná identifikácia problému a rýchly, adekvátny zásah sú kľúčové pre úspešnú ochranu rastliny. Mnohým problémom sa dá predísť správnou preventívnou starostlivosťou, ktorá zahŕňa výber vhodného stanovišťa, zabezpečenie optimálnych pôdnych podmienok a udržiavanie celkovej vitality stromu. Oslabená a stresovaná rastlina je totiž oveľa náchylnejšia na napadnutie patogénmi a škodcami. Poznať najčastejšie hrozby je prvým krokom k tomu, aby si dokázal svoj drieň účinne ochrániť a udržať ho v perfektnej kondícii po mnoho rokov.

Medzi najobávanejšie choroby patrí antraknóza drieňa, ktorá môže mať pre niektoré citlivé kultivary až fatálne následky. Toto hubové ochorenie napáda listy, vetvičky a niekedy aj kmeň, pričom spôsobuje charakteristické škvrny a postupné odumieranie častí rastliny. Okrem nej sa pomerne často vyskytuje aj múčnatka, ktorá síce nie je taká deštruktívna, no svojím bielym povlakom na listoch výrazne znižuje okrasnú hodnotu stromu. Dôležitú úlohu v boji proti týmto chorobám hrá prevencia, najmä zabezpečenie dobrej cirkulácie vzduchu a vyhýbanie sa ovlažovaniu listov pri zálievke.

Zo škodcov môžu kvitnúci drieň potrápiť rôzne druhy hmyzu. Medzi najbežnejších patria vošky, ktoré cicajú šťavu z mladých výhonkov a listov, a roztočce, ktoré spôsobujú jemné pavučinky a žltnutie listov. Vážnejšiu hrozbu predstavujú drevokazné druhy hmyzu, ako je vŕbovec, ktorého larvy vŕtajú chodbičky pod kôrou a môžu spôsobiť odumieranie celých konárov. Pravidelná vizuálna kontrola rastliny je najlepším spôsobom, ako odhaliť prítomnosť škodcov v počiatočnom štádiu, kedy je zásah proti nim najúčinnejší.

Kľúčom k úspešnej ochrane je integrovaný prístup, ktorý kombinuje preventívne opatrenia, podporu prirodzených nepriateľov škodcov a cielené použitie ochranných prípravkov, ideálne na biologickej alebo ekologickej báze. Chemické postreky by mali byť až poslednou možnosťou, keď ostatné metódy zlyhajú. Udržiavaním stromu v dobrej kondícii prostredníctvom správnej zálievky, výživy a rezu výrazne zvýšiš jeho prirodzenú obranyschopnosť voči všetkým nástrahám.

Antraknóza drieňa

Antraknóza, spôsobená hubou Discula destructiva, je jednou z najzávažnejších chorôb, ktoré môžu postihnúť kvitnúci drieň (Cornus florida). Toto ochorenie môže spôsobiť rozsiahle škody a v závažných prípadoch viesť až k úhynu celého stromu. Prvé príznaky sa zvyčajne objavujú na listoch vo forme malých, hnedých škvŕn s fialovým okrajom. Tieto škvrny sa postupne zväčšujú, splývajú a môžu pokrývať veľkú časť listovej plochy, čo vedie k ich deformácii a predčasnému opadávaniu. Choroba sa často šíri počas chladného a vlhkého jarného počasia.

Okrem listov napáda patogén aj mladé výhonky, konáre a dokonca aj kvety. Na výhonkoch sa tvoria prepadnuté, tmavé lézie, ktoré môžu opásať celý konár a spôsobiť jeho odumretie. Odumreté listy a vetvičky často zostávajú visieť na strome aj počas zimy, čo je typickým príznakom tejto choroby. Huba môže preniknúť aj do staršieho dreva a vytvárať na kmeni a hrubších konároch rakovinové rany, z ktorých môže vytekať miazga. Progresia choroby vedie k postupnému rednutiu koruny a celkovému oslabeniu stromu.

Prevencia je v boji proti antraknóze kľúčová. Základom je výsadba odolnejších druhov a kultivarov. Napríklad drieň japonský (Cornus kousa) a jeho kríženci (napr. skupina Stellar) vykazujú oveľa vyššiu odolnosť voči tejto chorobe ako pôvodný Cornus florida. Ďalej je dôležité zabezpečiť pre rastlinu optimálne podmienky – polotienisté stanovište s dobrou cirkuláciou vzduchu, ktorá pomáha rýchlemu osychaniu listov. Treba sa vyhýbať zamokreným pôdam a zalievať priamo ku koreňom, nie na listy.

Ak sa choroba už vyskytne, je nevyhnutný okamžitý a dôsledný sanitárny rez. Všetky napadnuté a odumreté vetvy je potrebné odstrániť až do zdravého dreva a okamžite ich spáliť alebo inak zlikvidovať, aby sa zabránilo šíreniu spór. Na jeseň je dôležité dôkladne vyhrabať a odstrániť všetko opadané lístie. V prípade silného infekčného tlaku je možné na jar, v období pučania listov, aplikovať preventívne postreky meďnatými alebo inými vhodnými fungicídmi, pričom postreky je potrebné opakovať podľa návodu výrobcu.

Múčnatka a iné hubové choroby listov

Múčnatka je ďalšou častou hubovou chorobou, ktorá postihuje kvitnúci drieň, hoci zvyčajne nie je taká deštruktívna ako antraknóza. Prejavuje sa typickým bielym až sivastým múčnatým povlakom na povrchu listov, niekedy aj na mladých výhonkoch a kvetoch. Tento povlak je tvorený mycéliom huby, ktorá parazituje na rastlinných pletivách. Napadnuté listy môžu byť deformované, žltnú a predčasne opadávajú. Choroba sa najviac šíri v teplom a vlhkom počasí, často v husto vysadených porastoch s nedostatočným prúdením vzduchu.

Hoci múčnatka zriedkavo spôsobí úhyn stromu, výrazne znižuje jeho estetickú hodnotu a pri silnom napadnutí ho môže oslabiť, čím sa stáva náchylnejším na iné problémy. Prevencia je podobná ako pri iných hubových ochoreniach: zabezpečiť dostatočnú cirkuláciu vzduchu okolo rastliny, vyhýbať sa výsadbe na príliš tienistých a vlhkých miestach a zalievať ku koreňom. Pravidelný rez, ktorý presvetlí korunu, tiež prispieva k zníženiu rizika infekcie. Existujú aj modernejšie kultivary drieňa, ktoré sú voči múčnatke tolerantnejšie.

Pri slabšom výskyte je možné použiť ekologické prípravky na báze síry, hydrogenuhličitanu draselného (potaš) alebo olejových prípravkov (napr. z nimbového oleja). Tieto postreky je potrebné aplikovať preventívne alebo pri prvých príznakoch a pravidelne ich opakovať. V prípade silného a opakovaného napadnutia je možné siahnuť po systémových fungicídoch určených na boj proti múčnatke. Postrek je najúčinnejší, ak sa aplikuje dôkladne na obe strany listov.

Okrem antraknózy a múčnatky sa na listoch drieňa môžu vyskytovať aj iné, menej závažné hubové choroby spôsobujúce listové škvrnitosti (napr. septóriová škvrnitosť). Tieto choroby sa prejavujú rôzne veľkými a sfarbenými škvrnami na listoch. Postup boja proti nim je v podstate rovnaký: dbať na prevenciu, odstraňovať napadnuté listy a v prípade potreby použiť fungicídny postrek. Udržiavanie čistoty v okolí stromu a odstraňovanie opadaného lístia na jeseň je základným preventívnym opatrením proti všetkým týmto chorobám.

Cicaví a žraví škodcovia

Kvitnúci drieň môže byť napadnutý aj rôznymi druhmi hmyzu, ktoré sa živia cicaním rastlinných štiav alebo ožieraním listov. Medzi najbežnejších cicavých škodcov patria vošky. Tieto malé, zvyčajne zelené alebo čierne chrobáčiky sa zhromažďujú na mladých výhonkoch, spodnej strane listov a kvetných pukoch. Cicaním štiav spôsobujú deformácie a krútenie listov a môžu prenášať aj vírusové ochorenia. Vošky navyše vylučujú lepkavú medovicu, na ktorej sa následne môžu tvoriť čierne sadzovité huby.

Proti voškám je možné bojovať viacerými spôsobmi. Pri malom výskyte ich stačí postriekať silným prúdom vody alebo ich mechanicky zotrieť. Účinné sú aj ekologické prípravky na báze draselného mydla alebo olejov, ktoré narušia ochrannú vrstvu na tele hmyzu a zahubia ho. Dôležité je tiež podporovať prirodzených nepriateľov vošiek, ako sú lienky, zlatoočky a pestrice, ktorých larvy sú veľmi dravé. Chemické insekticídy by sa mali používať len v krajnom prípade, pretože ničia aj užitočný hmyz.

Ďalším častým škodcom sú roztočce, najmä roztočec chmeľový. Tieto drobné pavúkovce sú voľným okom takmer neviditeľné a ich prítomnosť často odhalia až jemné pavučinky na spodnej strane listov a medzi listami. Listy napadnuté roztočcami majú drobné žlté bodky, postupne žltnú, hnednú a usychajú. Roztočcom sa darí v horúcom a suchom počasí. Prevenciou je udržiavanie vyššej vzdušnej vlhkosti, napríklad rosením rastlín (avšak nie na priamom slnku). Na ich likvidáciu sa používajú špeciálne prípravky – akaricídy.

Zo žravých škodcov môžu listy a kvety drieňa poškodzovať rôzne druhy húseníc, napríklad piadivky alebo mory. Spôsobujú diery a požerky na listoch. Pri slabom výskyte stačí húsenice ručne pozbierať. Vo väčšom množstve je možné použiť biologické prípravky na báze Bacillus thuringiensis, ktoré sú účinné špecificky proti húseniciam a sú šetrné k ostatnému hmyzu. Dôležitá je pravidelná kontrola, aby sa predišlo kalamitnému premnoženiu.

Drevokazní škodcovia a ochrana kmeňa

Oveľa väčšiu hrozbu ako hmyz cicajúci na listoch predstavujú drevokazní škodcovia, ktorí napádajú kmeň a konáre stromu. Ich činnosť môže byť pre strom smrteľná, pretože narúšajú vodivé pletivá, ktoré transportujú vodu a živiny. Jedným z najnebezpečnejších je vŕbovec (Cryptorhynchus lapathi), nosáčik, ktorého larvy vŕtajú chodbičky pod kôrou a v dreve. Prítomnosť tohto škodcu sa prejavuje malými dierkami v kôre, z ktorých sa sypú jemné piliny, a postupným vädnutím a usychaním napadnutých konárov.

Ochrana proti vŕbovcovi a iným drevokazným škodcom je veľmi náročná. Základom je opäť prevencia – udržiavať strom v dobrej kondícii, pretože škodcovia si vyberajú najmä oslabené a stresované jedince. Dôležité je zabrániť akémukoľvek mechanickému poškodeniu kmeňa a konárov, napríklad pri kosení trávy, pretože rany sú vstupnou bránou pre mnohých škodcov a choroby. Akékoľvek poškodenie je potrebné ihneď ošetriť a zahladiť ostrým nožom.

Ak zistíš napadnutie, je nutné okamžite konať. Silne napadnuté a usychajúce konáre je potrebné odrezať až do zdravého dreva, teda do miesta, kde už nie sú viditeľné chodbičky. Odrezané drevo treba okamžite spáliť, aby sa zabránilo vyliahnutiu ďalšej generácie škodcov. Chemická ochrana je zložitá, pretože larvy sú chránené hlboko v dreve. Insekticídne postreky môžu byť účinné len v čase rojenia dospelých jedincov, aby sa zabránilo kladeniu vajíčok.

V zime môže kôru mladých stromov poškodzovať aj zver, najmä zajace a srny, ktoré ju ohrýzajú. Toto poškodenie môže byť veľmi vážne a viesť až k úhynu stromu, ak je poškodený celý obvod kmeňa. Najlepšou ochranou je mechanická zábrana – oplotenie celej záhrady alebo individuálna ochrana kmeňov pomocou plastových chráničov, pletiva alebo jutoviny. Tieto chrániče by mali byť dostatočne vysoké, aby ochránili kmeň aj pri vysokej snehovej pokrývke.

Abiotické poškodenie a prevencia

Okrem chorôb a škodcov môže byť kvitnúci drieň poškodený aj rôznymi abiotickými faktormi, teda nepriaznivými vplyvmi prostredia. Medzi najčastejšie patrí poškodenie mrazom. Neskoré jarné mrazy môžu spáliť čerstvo vypučané listy a kvety, čo síce strom zvyčajne prežije, ale v danom roku už nezakvitne. V zime môže zase silný mráz v kombinácii so slnkom spôsobiť vznik mrazových trhlín na kmeni. Prevenciou je výber stanovišťa chráneného pred mrazivými vetrami a v prípade mladých stromov ochrana kmeňa natretím bielou farbou alebo obalením.

Ďalším častým problémom je popálenie listov slnkom. Prejavuje sa hnedými, suchými a papierovými škvrnami na okrajoch a špičkách listov, najmä na strane vystavenej priamemu poludňajšiemu slnku. Kvitnúci drieň je prirodzene podrastová drevina, a preto uprednostňuje ochranu pred najintenzívnejším žiarením. Najlepšou prevenciou je výsadba na polotienisté stanovište. Ak už strom rastie na plnom slnku, je dôležité zabezpečiť mu dostatok vlahy, pretože stres zo sucha popálenie listov ešte zhoršuje.

Poškodenie môže vzniknúť aj v dôsledku nesprávnej starostlivosti. Príliš hlboká výsadba, pri ktorej je koreňový krčok pod úrovňou terénu, vedie k jeho postupnému duseniu a hnilobe, čo sa prejaví celkovým chradnutím stromu. Podobne aj trvalé premokrenie pôdy v dôsledku nadmerného zalievania alebo zlej drenáže spôsobuje odhnívanie koreňov. Naopak, dlhodobé sucho vedie k vädnutiu, usychaniu listov a celkovému oslabeniu rastliny. Je preto nevyhnutné dodržiavať správne postupy pri výsadbe a zalievaní.

Mechanické poškodenie kmeňa a koreňov je ďalším významným rizikom. Poškodenie kosačkou alebo strunovou vyžínačkou pri údržbe trávnika môže vytvoriť otvorené rany, ktoré sú vstupnou bránou pre infekcie. Kopanie v tesnej blízkosti stromu môže zase preseknúť dôležité korene. Preto je ideálne udržiavať okolo kmeňa nezamulčovaný kruh bez trávy, ktorý eliminuje potrebu kosiť tesne pri kmeni a zároveň chráni koreňový krčok pred nadmernou vlhkosťou.

_{📷 Flickr / Szerző: David Illig / Licence: CC BY-NC-SA 2.0}