Výsadba a rozmnožovanie štiavu krvavého

Štiav krvavý sa vysádza ako mladá rastlina, rozdelený trs alebo rastlina dopestovaná zo semien. Pri výsadbe je rozhodujúce pripraviť pôdu tak, aby bola výživná, mierne vlhká a dobre priepustná. Rastlina sa ujíma spoľahlivo, ak po výsadbe netrpí suchom a nie je utláčaná burinami. Správne založený porast prináša dekoratívne listy aj pravidelnú úrodu počas viacerých sezón.

Výber miesta a príprava záhona

Pri výbere miesta treba myslieť na to, že štiav krvavý potrebuje viac vlhkosti než mnohé stredomorské bylinky. Najlepšie rastie v záhone, ktorý nevysychá už niekoľko hodín po daždi. Zároveň však nesmie stáť v trvalo zamokrenej pôde bez prístupu vzduchu ku koreňom. Ideálom je hlinitá, humózna a dobre štruktúrovaná pôda.

Záhon sa pripravuje dôkladným odstránením vytrvalých burín. Pýr, pichliač, pupenec alebo iné agresívne druhy by mladým rastlinám výrazne konkurovali. Pred výsadbou je vhodné pôdu prekypriť do hĺbky koreňovej vrstvy. Do vrchnej časti sa zapracuje kompost, ktorý podporí rýchle zakorenenie.

Ak je pôda príliš piesočnatá, treba zvýšiť jej schopnosť zadržiavať vodu. Pomôže kompost, listovka, kokosové vlákno alebo jemne rozložená organická hmota. Pri ťažkých pôdach je zasa potrebné zlepšiť odvodnenie a prevzdušnenie. Môže sa pridať jemný štrk, kompostovaná kôra alebo hrubší piesok v rozumnej dávke.

Miesto by malo byť dostupné na pravidelný zber a údržbu. Štiav krvavý sa často používa v kuchyni po malých množstvách, preto je praktické pestovať ho blízko domu. V okrasných výsadbách je dobré umiestniť ho do popredia, kde vynikne kresba listov. Pri okrajoch jazierok alebo vlhších záhonov môže tvoriť prirodzene pôsobiaci prechod.

Výsadba mladých rastlín

Mladé rastliny z črepníkov sa vysádzajú najlepšie na jar alebo začiatkom jesene. V týchto obdobiach býva pôda prirodzene vlhkejšia a teploty sú miernejšie. Letná výsadba je možná, ale vyžaduje dôslednú zálievku a krátkodobé tienenie. Rastlina sa nesmie nechať preschnúť v čase, keď ešte nemá prerastené korene do okolitej pôdy.

Pred výsadbou sa koreňový bal dobre zaleje. Suchý bal by po zasadení ťažšie prijímal vodu a rastlina by mohla vädnúť. Výsadbová jama má byť o niečo väčšia než koreňový bal. Rastlina sa sadí približne do rovnakej hĺbky, v akej rástla v nádobe.

Po zasadení sa pôda jemne pritlačí, aby sa odstránili väčšie vzduchové dutiny. Následne sa rastlina dôkladne zaleje priamo ku koreňom. Prvé týždne po výsadbe sú rozhodujúce pre vytvorenie stabilného koreňového systému. Počas tohto obdobia je lepšie zalievať menej často, ale dôkladnejšie.

Rozostup medzi rastlinami závisí od spôsobu pestovania. V úžitkovom záhone možno ponechať približne tridsať až štyridsať centimetrov, aby sa dalo pohodlne zberať. V okrasnej výsadbe sa rozostup prispôsobuje kompozícii a susedným rastlinám. Príliš hustá výsadba vedie k drobnejším listom a horšiemu vetraniu porastu.

Pestovanie zo semien

Rozmnožovanie zo semien je vhodné vtedy, keď je potrebné získať väčší počet rastlín. Semená sa môžu vysievať na jar do výsevného substrátu alebo priamo na pripravený záhon. Pri predpestovaní v nádobách je jednoduchšie kontrolovať vlhkosť, teplotu a buriny. Pri priamom výseve treba záhon udržiavať jemne vlhký až do vzídenia.

Semená sa vysievajú plytko, pretože drobné semená nepotrebujú hlboké zakrytie. Stačí ich jemne zatlačiť do povrchu a zasypať tenkou vrstvou preosiateho substrátu. Výsev nesmie preschnúť, inak bude klíčenie nepravidelné. Zároveň je potrebné vyhnúť sa premokreniu, ktoré môže podporiť padanie klíčiacich rastlín.

Po vzídení sa mladé rastliny jednotia alebo presádzajú. Slabé a príliš nahusto rastúce semenáčiky sa odstránia, aby zostali len silné jedince. Pri presádzaní treba postupovať opatrne, pretože mladé korienky sú jemné. Najlepšie sa ujímajú s malým koreňovým balom a po presadení potrebujú rovnomernú vlhkosť.

Pri semenách treba počítať s určitou variabilitou vo vyfarbení listov. Niektoré rastliny môžu mať výraznejšiu červenú žilnatinu, iné jemnejšiu kresbu. Ak je cieľom veľmi dekoratívny porast, oplatí sa vybrať najkrajšie jedince a tie ďalej pestovať. Menej výrazné rastliny možno využiť na zber mladých listov.

Delenie trsov a ďalšia obnova

Delenie trsov je spoľahlivý spôsob rozmnožovania starších rastlín. Najvhodnejší čas je jar, keď začína nový rast, alebo začiatok jesene po ústupe horúčav. Rastlina sa vyberie z pôdy s čo najväčším koreňovým balom. Trs sa rozdelí na časti, ktoré majú zdravé korene a životaschopné rastové púčiky.

Pri delení sa odstraňujú odumreté, drevnatejúce alebo hnilobné časti. Zdravé oddelky sa skrátia len minimálne, aby mali dostatok listovej aj koreňovej hmoty. Ak sú listy veľmi veľké, možno ich čiastočne zredukovať, aby rastlina po presadení menej odparovala vodu. Dôležité je, aby každá časť mala aktívny stred ružice.

Nové oddelky sa vysádzajú do pripravenej pôdy podobne ako mladé rastliny z črepníkov. Po výsadbe sa dôkladne zalejú a niekoľko dní chránia pred silným slnkom. Kým sa znovu zakorenia, nesmú trpieť suchom. Keď začnú vytvárať nové listy, možno ich postupne zaradiť do bežného režimu starostlivosti.

Obnova porastu delením má význam aj pri zhoršenej vitalite starších rastlín. Po niekoľkých rokoch môžu trsy strácať hustotu a vytvárať menej kvalitné listy. Rozdelením sa rastlina omladí a získa nový priestor na rast. Tento zásah zároveň umožňuje premiestniť štiav na vhodnejšie miesto alebo rozšíriť výsadbu do ďalších častí záhrady.